FOTO |
František si najprv od pápeža Honoria III. vyžiadal povolenie, aby mohol osláviť vianočné sviatky so svojimi bratmi tak, že im názorne predvedie scénu narodenia Ježiša. Povolenie dostal a v jaskyni na vrchu Greccio zorganizoval divadlo - remeselníci vyrobili válov a jasličky, gazdovia priviedli vola a oslíka a ženy v okolí nazbierali živicu a pripravili fakle, aby v jaskyni bolo dosť svetla.
Jasličky sú prvý raz historicky podložené v polovici 16. storočia v Taliansku a Španielsku, trochu neskôr sa objavujú v južnom Nemecku. Z kostolov sa betlehemy postupne dostali aj do domácností bohatých ľudí a približne v 18. storočí aj do domácností chudoby, jednoduchí ľudia ich začali vyrezávať a zostavovať.
V predvianočnej dobe chodíme denne okolo betlehemov umiestnených po celom meste. Mnohé sú raritou alebo majú zaujímavú históriu. DOROTA KRÁKOVÁ
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Druhý bratislavský pohyblivý betlehem sa nachádza v kostole kapucínov na Župnom námestí. Jeho história sa spája najmä s menom výtvarne a divadelne nadaného pátra Fidela, ktorý začal so svojimi študentmi klasický malý betlehem začiatkom 40. rokov zdokonaľovať. V priebehu času ho zmechanizoval - pribudlo otočné koleso, namaľoval kulisy, pridal hudbu či vybudoval jazierko. "Mnoho figúrok do dnešných dní zmizlo. Vďaka fotodokumentácii a šikovným reštaurátorkám sme ich znova odliali, presne podľa pôvodných," hovorí brat Miloš. Betlehem sa v kaplnke Panny Márie každoročne skladá počas noci z 23. na 24. decembra, zložiť ho však vedia len dvaja kapucíni. "Betlehem je každý rok zložený inak, s fantáziou," tvrdí brat. Mení sa postavenie figúrok, pridáva sa živá tráva alebo mach. V roku 1996 sa betlehem dočkal veľkej rekonštrukcie. Technický princíp a základná scenéria však zostali pôvodné - brána, kamene a svätá rodina. Dnes sa betlehem môže popýšiť napríklad aj planúcim ohníkom či zmenšenou podobizňou jedného z kapucínov v habite.
Novodobé aj tradičné ľudové šúpoľové betlehemy ponúka na obdiv galéria - predajňa ÚĽUV na Obchodnej ulici a na Námestí SNP. Na snímke vpravo izbový betlehem Petra Zoričáka, ktorý sa vyrezávaniu z dreva venuje vo voľnom čase. Predajne sú otvorené počas pracovných dní od 10.00 do 18.00, v sobotu do 14.00. |
FOTO |
V Poľskom stredisku na Námestí SNP je sprístupnená výstava súčasných krakovských betlehemov. Najzaujímavejšie a najviac známe sú krakovské betlehemy, vyrábané od 2. polovice 19. storočia osobitným cechom betlehemárov. V jesenno-zimných obdobiach, pri nedostatku práce, sa betlehemári organizovali do koledníckych skupín a s vlastnoručne vyrobenými betlehemmi odohrávali jasličkové predstavenia v domoch bohatých krakovských mešťanov. Na začiatku 20. storočia krakovské betlehemárstvo začalo pomaly zanikať. Za účelom záchrany tejto tradície sa od roku 1937 organizujú súťaže o najkrajší krakovský betlehem. Súčasné krakovské betlehemy sú špecifické radom miniatúrnych, štylizovaných prvkov krakovskej architektúry, tvorivo upravených a originálne spojených. Často ich sprevádzajú scénky s figúrkami ilustrujúce tak biblický príbeh, ako aj súčasné udalosti, folklór a legendy Krakova. Preto tu tiež vedľa Herodesa možno stretnúť Krakovčanov v ľudovom oblečení, požiarnikov, vojakov, obchodníčky alebo politikov. |
Ako každý rok, aj teraz je na nádvorí Starej radnice spolu s vianočným jarmokom vystavený betlehem. Autormi diela sú Alojz Machaj z Bratislavy a Andrej Irša z Katova, betlehem pochádza z dielne Záhradnej galérie v Plaveckom Štvrtku. Tento rok riešili umelci tradičnú tému netradičným výtvarným prístupom. Základ jednotlivých sôch je vytvorený z drevených klátov. Výtvarný názor do diela vniesla maliarka výjavov Dana Poliaková z Pezinka. Maľbou vytvorila podobu samotných postáv - Márie s Ježišom, Jozefa, pastiera, anjela a troch kráľov. Najvyššia plastika má výšku 2,3 metra a najnižšia 1,5 metra. |
V Prezidentskom paláci sú vystavené vyrezávané betlehemy majstra Vladimíra Morávka. Netypické sú hlavne tým, že sú tu často zobrazovaní anjeli. Svoje diela vyštudovaný kameraman vystavoval aj vo Washingtone a francúzskom Arles. |
Jeden z dvoch pohyblivých bratislavských betlehemov sa každoročne inštaluje tesne pred sviatkami v kostole trinitárov (na snímke) na Hurbanovom námestí. Prvýkrát sa z neho deti mohli tešiť v roku 1984, vtedy ho totiž Farnosť Najsvätejšej Trojice kúpila. "Jedného dňa sa k nám dostala informácia, že istý lekár chce v Písku predať dom, ale nemôže, lebo dom má tri miestnosti, no vo dvoch z nich je betlehem, ktorý vyrobil jeho otec," spomína si na kurióznu situáciu bývalý kostolník Peter Smolík. Samotný betlehem dovtedy nebol využívaný verejne a tak si vyžadoval veľa práce. Dreveno-kovový stroj s koženými remienkami sa hýbal vďaka kľuke, no jemný mechanizmus sa často zasekával a betlehem sa ťažko skladal. "Prvé sviatky s betlehemom som prežil skoro celé za oltárom a neustále som na ňom musel dačo opravovať," smeje sa dnes Smolík. "Odvtedy sme ho s kolegami vylepšovali, namiesto kľuky sme dali elektromotor a drevené strojčeky nahradili pevnými ložiskami." Dnes má vyše polstoročný betlehem aj vďaka nadšeniu mladého kostolníka mnohé zaujímavé detaily - časový spínač, hudbu alebo mlyn s tečúcou vodou. |