Podľa odhadov žije v meste na ulici dva- až tritisíc bezdomovcov. Na tento počet pripadá asi 100 lôžok v útulkoch, nocľahárňach a ubytovniach. Keď klesne teplota pod bod mrazu, mnohí sú nútení nocovať pod holým nebom. Na následky podchladenia umrelo túto zimu v Bratislave minimálne 16 ľudí bez domova.
Tí, ktorí sú nútení žiť na ulici, môžu ísť na noc za symbolický poplatok do ubytovní a nocľahární. Podľa oficiálnych zdrojov sú však útulky pre bezdomovcov prázdne a kompetentní sa na túto informáciu odvolávajú. Podľa neoficiálnych informácií sú ale útulky preplnené. Navyše, záujemcovia o nocľah musia byť triezvi, čo môže u dlhodobých bezdomovcov predstavovať neprekonateľnú prekážku.
Riešením by podľa organizácií tretieho sektora mohli byť nízkoprahové denné centrá a nocľahárne. "Sú to zariadenia, ktoré poskytuje nielen jedlo a miesto v teple pod strechou, ale aj poradenstvo. Aspoň jedno z týchto centier by malo byť prístupné aj pre bezdomovcov pod vplyvom alkoholu, teda takých, ktorí nedokážu splniť podmienky bežných nocľahární," hovorí Sandra Tordová, riaditeľka občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré sa zaoberá bezdomovectvom.
Magistrát však argumentuje tým, že zákon podobné centrá nepovoľuje. "Rozhodne to nie je protizákonné," oponuje Tordová názoru magistrátu. "Škoda, že sa hľadajú argumenty, prečo niečo nespraviť, a nie ako to zrealizovať," hovorí.
Patríme k najzaostalejším
Združenie Proti prúdu je jedným z mála nízkoprahových centier, ktoré sa v meste starajú o bezdomovcov, vydáva aj svoj časopis. Ľudia na ulici ho predávajú a tým si na seba zarábajú. Združenie dáva predajcom aj "fúkať", ale keď nafúkajú do 0,5, nevylúči ich. Keď v minulosti spravili skusmú kontrolu svojich predajcov, nazvanú Anjel, prekvapivo až 75 percent z nich nenafúkalo nič. Jedným z ďalších centier, ktoré sa starajú aj o alkoholikov na ulici, je klub Hľa, človek. Priestor v kláštore františkánov je otvorený každý utorok od 15.30 približne do 18.00. Cieľom je poskytnúť ľuďom bez domova teplé miesto aspoň na pár hodín, zapojiť ich do života, diskutovať s nimi.
"Takéto niečo by malo fungovať každý deň, no nie je na to priestor ani peniaze. Kompetentní - kraj, mesto i mestské časti si len prehadzujú medzi sebou tento problém," tvrdí Tordová.
Podľa prieskumov je prevádzka takéhoto centra lacnejšia ako ubytovňa. Potrebné sú však oba druhy zariadení, pretože každé má iný účel.
"Patríme k najzaostalejším krajinám v riešení tohto problému dokonca aj spomedzi postsocialistických štátov," hovorí Tordová. Podľa nej však kraj a mesto disponujú dostatočnými prostriedkami na to, aby ľudia neboli prinútení žiť a umierať priamo na ulici.
Opití bezdomovci nemajú kam ísť. Navyše, mesto nemá už rok a pol záchytku. Magistrát sa usiloval o jej zriadenie v niektorom zo zdravotníckych zariadení, zatiaľ však bezvýsledne. Subjekty, ktoré by v súčasnosti boli ochotné za tieto peniaze izbu pre agresívnych opilcov prevádzkovať, nejavia záujem.
DOROTA KRÁKOVÁ
Kto pomáha bezdomovcom
Proti prúdu
Slovenská katolícka charita
Milosrdní bratia
Františkáni
Útulky a nocľahárne
Mea Culpa Vrakuňa
Útulok v areáli Domova sociálnych služieb Rozsutec Lamač
RESOTY Podunajské Biskupice
Domov pre každého Zlaté piesky
Niekoľko lôžok u milosrdných bratov a u sestier Matky Terezy
Pre porovnanieAni v Košiciach neexistuje záchytka. V dvoch útulkoch - na Bosákovej a Fialkovej ulici tiež platí zásada, že v podnapitom stave sem majú ľudia vstup zakázaný. Prvý z útulkov patrí arcidiecéznej charite (26 lôžok), druhý otvorilo mesto a má asi 50 lôžok.
Brno s približne 360-tisíc obyvateľmi prevádzkuje aj nízkoprahovú nocľaháreň pre mužov. Kapacitu má 31 lôžok. V meste existuje ešte Dom sociálnej prevencie so 40 lôžkami, ubytovňa s 18 miestami a druhá s ďalšími 24 miestami. Existuje tu aj objekt s obytnými jednobunkami pre rodiny (17 miest).
Podľa prieskumu z roku 2004 je v Brne 2425 spoločensky neprispôsobivých ľudí, kam spolu s bezdomovcami patria aj prepustení z výkonu trestu alebo závislí od drog.
V susednej Viedni sa podľa štatistík vďaka vhodnej prevencii znížil počet bezdomovcov z 1200 na 800.
