Jedny z najnavštevovanejších prešporských kúpeľov boli tie na Rázusovom nábreží. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Z histórie kúpeľov
Prešporok mal už od začiatku 14. storočia verejné kúpele. V roku 1351 povolila mestská rada mešťanovi Jánovi postaviť pred Laurinskou bránou kúpeľ, ktorý mal slúžiť všetkým obyvateľom mesta. V 15. storočí sú v našom meste už známe troje kúpele - v roku 1423 Veľký kúpeľ na ulici Rybárska brána, inak nazývaný aj Dolný kúpeľ, v roku 1439 na Baštovej ulici Horný kúpeľ, inak Kúpeľ klarisiek, a v roku 1442 stál pred Vydrickou bránou na pozemku hradného kapitána Kúpeľ hradného kapitána. Tieto kúpele sa udržali aj po stredoveku.
Fülöpove kúpele
Významnejšie a hojne navštevované sú však Fülöpove parné, sprchové a vaňové kúpele. Stoja na Batthyányho (Rázusovom) nábreží a vznikli spojením dvoch domov, o čom jasne svedčí aj deliaci požiarny múr.
Dnešný kúpeľný dom postavil na tento účel v roku 1761 Kastelli. S povolením mestskej rady dal na dunajskom nábreží vyvŕtať studňu, z ktorej sa cez cestu čerpala do kúpeľov potrebná voda. V roku 1781 bol majiteľom kúpeľov Kall. V roku 1836 majiteľ kúpeľov chirurg Matej Reissler požiadal mestskú radu o povolenie spojiť kanálom studňu na nábreží s kúpeľným domom a povolenie dostal. Studňa je dosiaľ v prevádzke, môžeme ju vidieť na nábreží, zakrytú veľkou štvorcovou kamennou platňou.
V roku 1850 získal kúpele sobášom František Bode, ktorý v roku 1860 kúpil susedný rožný dom, krčmu U čiernej labute, spojil ho s kúpeľným domom a v roku 1892 zriadil v tejto novonadobudnutej budove parný kúpeľ. V roku 1887 dostal kúpele František Fülöp a dodnes ich spravuje.
Meštianska a vojenská plaváreň
Meštiansku plaváreň založilo v roku 1847 štyridsať miestnych mešťanov s účastinami v hodnote 5 zlatých. Pôvodne mali slúžiť len zakladateľom. Židia nemali do nich prístup. Až po ôsmich rokoch sprístupnili dunajské kúpele verejnosti.
V roku 1848 dostal aj c. k. erár povolenie mestskej rady postaviť vojenskú plaváreň s podmienkou, že každoročne v nej dostane bezplatný plavecký výcvik päť osirených chlapcov.
V roku 1866 postihla meštiansku aj vojenskú plaváreň pohroma. Keď sa rozchýrilo, že sa blíži pruská armáda, tristo vyslaných vojakov za tri hodiny vytiahlo hornú konštrukciu plavární na breh, člny, aj susedné mlynské, prevŕtalo a potopilo.
V roku 1902 pri regulácii rieky zasypali zátoku, vyhĺbenú kedysi na istenie plavárne, tá sa dostala priamo na hlavný tok, nemohla však odolávať sile priemerného vodného stavu 3,20 metra a 11. júla 1908 ju odniesla voda, čím majitelia utrpeli škodu 10 000 zlatých.
(Nabudúce Fajnorovo nábrežie.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
