SME
Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky

Mesto nemá hlavného architekta ani koncepciu

Kauza Šancová a zmena pamiatkovej zóny v centre mesta odkryli chaos v kompetenciách a zodpovednosti za výstavbu v BratislaveVýstavba mrakodrapu na Šancovej rozvírila hladinu verejnej mienky - ako obyvateľov mesta, tak aj odborníkov z radov architektov.

FOTO

V názore na problematiku sa však nezhodujú. Má byť Bratislava mestom mrakodrapov? A ak áno, kde majú stáť? Kauza Šancová ukázala, že problémy rozrastajúcej sa Bratislavy nemajú žiadne koncepčné riešenie.

Bez hlavného architekta, bez pamiatkovej zóny

Magistrát už desať rokov nemá hlavného architekta. Výberové konanie, ktoré bolo vypísané v auguste tohto roku, sa stále naťahuje, a územný plán mesta, hoci dvakrát aktualizovaný, má už takmer tridsať rokov. Nikto nemá ucelenú predstavu o tom, či a kde mrakodrapy stavať. Ešte do októbra bola jediným obmedzením bezhlavej výstavby podľa predstáv investorov presne vymedzená ochranná pamiatková zóna mesta, ktorá zároveň obmedzovala výšku novej zástavby na maximálne desať podlaží. Ochranná zóna bola súčasne aj najväčšou prekážkou stavby mrakodrapu na Šancovej.

No potom, ako minister kultúry František Tóth 25. októbra definitívne potvrdil zúženie pamiatkovej zóny, padlo aj toto obmedzenie. Pamiatková zóna bola zredukovaná približne o polovicu. Jej nové hranice nerátajú nielen so Šancovou, ale aj s Kollárovým námestím, okolím časti Mudroňovej a Krížnej, s Mýtnou, Blumentálskou a Záhradníckou ulicou a z ochrany bol vyňatý dokonca Horský park. Všetky spomínané lokality sú vysoko atraktívne pre investorov a o kúpu mnohých z nich už v minulosti prejavili záujem.

Tri ministrove dôvody

Minister zúženie pamiatkovej zóny podpísal v plnom rozsahu aj napriek tomu, že mu to odvolacia komisia neodporúčala. Na svoje rozhodnutie uviedol tri dôvody - jedným z nich je dezinterpretácia zákona, druhým tvrdenie, že sa tu nachádzajú pamiatky, ktorých vzťah k histórii spoločnosť prehodnotila (napríklad pamiatky robotníckeho hnutia alebo KSČ) a tretím zdôvodnením je zmena charakteru mesta po osamostatnení sa.

Najzarážajúcejším faktom redukcie pamiatkovej zóny je však to, že ministerstvo nepočkalo ani na dopracovanie a schválenie územno-plánovacej dokumentácie zóny Šancová, ani na zásady ochrany pamiatkovej zóny centrálnej mestskej oblasti Bratislava.

Ako sa vyvíjala situácia

Firma Istroreal v susedstve bývalého kina Ymca mala postaviť polyfunkčný komplex vo výške ôsmich poschodí. Počas výstavby požiadala o zmenu stavby pred dokončením na 34-podlaží.

Zámer narazil na odpor obyvateľov z okolia, pod nesúhlasnú petíciu sa podpísalo sedemsto ľudí.

Pamiatkari vydali kladné stanovisko k novému návrhu 22-podlaží.

Druhostupňový pamiatkový orgán rozhodnutie zrušil a vrátil kraju.

Krajskí pamiatkari rozhodli, že budova nesmie presiahnuť 10 poschodí.

Ministerstvo zmenilo pamiatkovú zónu.

Stavebný úrad povolil výstavbu 22 poschodí.

Organizátori petície pripravujú odvolanie.

Kto o výstavbe rozhoduje

Právnu zodpovednosť za schvaľovanie má stavebný úrad príslušnej mestskej časti, ktorý však vychádza zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy (posudok ministerstva životného prostredia, záväzné rozhodnutie magistrátu o tom, či je návrh v súlade s územným plánom, dopravný posudok, posudok pamiatkarov - ak je potrebný atď.). Stavebný úrad by mal všetko zosúlaďovať s víziami dlhodobých zámerov rozvoja obce.

Zmení niečo hlavný architekt?

Oficiálne má byť poradným orgánom samosprávy a podľa primátora má byť tvorcom ucelenej koncepcie rozvoja mesta v oblasti architektúry a územného plánu a s touto koncepciou má zosúladiť investičné zámery. Podľa architekta-urbanistu Bohumila Kováča prípad ako Šancová nie je len dôsledkom absencie hlavného architekta, ale predovšetkým je dôsledkom umožnenia rôzneho výkladu podkladov pre vydávanie úradných rozhodnutí. Ak by sme mali metodicky dobré a demokraticky prijaté územné plány miest a zón, hlavný architekt by pre posudzovanie výstavby nebol potrebný.

Čo zmôže verejnosť?

Verejnosť má, čo sa týka protestov proti výstavbe, zviazané ruky. Pri samotnom rozhodovaní o návrhu stavby sa na hlas verejnosti ohľad neberie, stavebné úrady a magistrát pri vydávaní územného rozhodnutia či záväzného stanoviska musia postupovať v súlade so zákonom. V prípade magistrátu sa do úvahy môžu brať iba tie upozornenia verejnosti, ktoré sa dotýkajú prípadného opomenutia nesúladu stavebného zámeru s územným plánom.

V prípade svojho nesúhlasu s riešením stavby môže verejnosť:

  • pripomienkovať návrh vyvesený na verejne prístupnej tabuli samosprávy,
  • podpísať petície, ktoré však majú len informatívny charakter,
  • napísať otvorený list, najlepšie s podporou známych osobností,
  • zúčastňovať sa verejných diskusií o problematike a dať najavo svoj názor,
  • obrátiť sa na mimovládne organizácie.

Výškový koncept zástavby v Starom Meste neexistuje

Problematikou výškových budov sa mesto zaoberalo pred dvomi rokmi v rámci návrhu nového územného plánu. Koncepcia priamo neriešila konkrétne umiestnenie mrakodrapov. Staré Mesto uvažuje v nadväznosti na návrh o vypracovaní dokumentácie, na základe ktorej by sa dali vytypovať vhodné územia pre výškové budovy. Táto by potom slúžila ako podklad pre vypracovanie zonálnych územnoplánovacích dokumentácií pre celé mesto.

Podrobnejšie podmienky rozvoja rozoberajú jednotlivé územné plány zón, ktoré stanovujú okrem výškových limitov aj napojenie na dopravné a technické vybavenie územia.

Najvyššie stavby v Bratislave

Národná banka - 111 m, 33 podlaží

STV - 107,5 m, 28 podlaží

Presscentrum - 105,3 m, 28 podlaží

Tower II - 88 m, 20 podlaží

VÚB - 86 m, 23 podlaží

Tower I - 80 m, 18 podlaží

Incheba - 80 m, 17 podlaží

Tech. fakulta - 77 m, 22 podlaží

Technopol - 66 m, 19 podlaží

Kyjev - 59 m, 20 podlaží

Plánované stavby

Zóna Chalupkova - 115 m, 33 podlaží

Pribinova I, II - 105 m, 33 podlaží

Karadžičova ul. - 95 m, 25 podlaží

Rozadol - 82,2 m, 21 podlaží

Viedenská brána - 80 m, 25 podlaží

Európa - 74 m, 22 podlaží

Anketa1. Aký je váš názor na výstavbu mrakodrapu na Šancovej?

2. Stavba výškových budov v rozvíjajúcom sa meste je asi nevyhnutná. Čo je ich problémom z hľadiska samotného bývania a z hľadiska tváre mesta?

ŠTEFAN ŠLACHTA, architekt, prezident Spolku architektov Slovenska, rektor VŠVU

1. Pre výškový objekt v tejto lokalite nevidím žiadny rozumný dôvod. Mrzí ma však, že celá kauza je len o poschodiach a vôbec sa nehovorí o architektúre tohto objektu, nehovorí sa, ako ovplyvní či obohatí, či znehodnotí panorámu mesta. Taktiež sa vôbec nehovorí o tom, či toto územie unesie takýto objekt, čo sa týka garáží, zásobovania.

2. Ich dopad nie je len v tom, že menia panorámu mesta. Vplývajú aj na fungovanie mesta, jeho dopravu, zásobovanie, ceny okolitých objektov, ekológiu a sociológiu. Z hľadiska panorámy mesta sa môžu stať jej obohatením - keď sú architektonicky zaujímavé a osadené na správnom mieste. Ak sú však roztratené po pôdoryse mesta náhodne a bezkoncepčne, môžu pripomínať deravý chrup.

BOHUMIL KOVÁČ, architekt-urbanista, člen komory architektov, vyučuje na STU

1. Z urbanistického hľadiska je v lokalite Ymca akákoľvek zástavba prevyšujúca okolitú zástavbu neopodstatnená. Už súčasná rozostavaná stavba sa k tejto historickej stavbe správa nanajvýš neslušne, o čom svedčí vzájomný odstup budov. Čo sa týka zmeny územného rozhodnutia pre budovu, ktorá trojnásobne mení svoj objem a výšku, tak by sa žiadalo, aby podkladom pre túto zmenu bola aspoň urbanistická štúdia, ktorá preukáže dôsledky zmeny. Teraz ani tak nie je zaujímavý dopad tejto stavby len na existujúcu zástavbu, ale dopad na budúci možný vývoj územia. Argumentácia, že 22-podlažná budova nie je v rozpore s platným (ani budúcim) územným plánom mesta je negovaním ducha zákona.

2. Nevyhnutnosť stavby výškových budov je vecou komunálneho rozhodovania. Môžeme sa v Bratislave dohodnúť, že sa nám bude páčiť, ak Bratislava porastie do výšky. Ale rovnako sa môžeme dohodnúť, že v našom meste neprekročí výška budov sedem podlaží. Poznáme mestá aj také, aj onaké. Ale hlavne by sme mali chcieť, aby Bratislava ostala Bratislavou a tu si položme otázku, či umiestnenie výškových stavieb nemá byť územným plánom adresne umiestnené.

PETER BEŇUŠKA, architekt-urbanista, bývalý hlavný architekt mesta

1. Dvadsaťdvapodlažný objekt pokladám za veľmi vysoký. Táto stavba je dôsledkom toho, že nie je zaregulovaná výška zástavby a ďalšie podmienky v tejto zóne. To je škoda, pretože potom "šikovný" investor využil legislatívnu dieru a zdá sa, že tento objekt tu bude postavený.

2. Bývanie vo výškových stavbách má svoje plusy aj mínusy, napríklad vyššia veternosť, ale výhodou je krásny výhľad. Výškové budovy v organizme mesta pôsobia aj ako orientačné body. Majú svoj význam, v modernom meste majú byť, ale je najlepšie, keď ich umiestnenie má svoju logiku, logiku vývoja mesta.

Žiaden z postavených alebo rozostavaných mrakodrapov pri výstavbe nevzbudil taký odpor občanov. Podľa zostavovateľov petície sa výškovou stavbou jedna z dopravne najzaťaženejších ulíc mesta, na ktorej sú už v súčasnosti prekročené limity hluku aj znečistenia ovzdušia, stane pre život úplne nevhodným miestom. Na snímke vľavo súčasný stav výstavby, vpravo vizualizácia - takto by mala vyzerať budova po dokončení.

Nová pamiatková zóna centrálnej mestskej oblasti povedie od dunajského nábrežia cez Starý most, Dostojevského rad, Karadžičovu, Ondrejský cintorín a Sasinkovu poza Blumentál cez Radlinského, Kollárovo námestie, Námestie slobody, Štefanovičovu, železničnú stanicu, Pražskú, popod Slavín, Búdkovú cestu, Mudroňovu a Palisády. Vypadli: Horský park, Kalvária, časť Mudroňovej, Kollárovo námestie, okolie stanice, Račianske mýto, veľká časť Šancovej.

Legenda: modrá - pôvodná zóna, červená - nová zóna

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  2. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  3. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tracíciou!
  4. Máš dosť teórie a poučiek? Študuj, cestuj, pracuj a ži!
  5. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  6. Na VŠEMvs získaš kvalitné štúdium v moderných priestoroch
  7. Táto pomôcka zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  8. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  9. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  10. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  1. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  2. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  4. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  5. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť
  7. Budúcnosť M&A v Európe
  8. Zdravá pečeň zlepšuje metabolizmus aj celkové zdravie
  9. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  10. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 30 829
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 11 965
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 10 400
  4. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 9 008
  5. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 8 701
  6. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 528
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 526
  8. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 8 372
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 338
  10. Učiteľka roka 2018: Koľko času by malo dieťa tráviť za počítačom 8 218
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu