Obyvateľom mesta sa zdá, že ich v prípade Šancová vôbec nebrali do úvahy. Podľa zostavovateľov petície sa výškovou stavbou jedna z dopravne najzaťaženejších ulíc mesta, na ktorej sú už v súčasnosti prekročené limity hluku aj znečistenia ovzdušia, stane pre život úplne nevhodným miestom.
Postupné niekoľkomesačné schvaľovanie, odvolávanie a zmeny viedli k tomu, že napokon stavebný úrad pred troma týždňami schválil výstavbu 22-poschodového domu.
Problém výstavby mrakodrapu na Šancovej ulici je však viac ako len administratívnou vojnou "pre" a "proti". Spoločnosť začala na základe budúceho polyfunkčného objektu diskutovať o mrakodrapoch v meste, o ich umiestnení, o výškových regulatívoch všeobecne. Magistrát už desať rokov nemá hlavného architekta. Územný plán mesta, hoci dvakrát aktualizovaný, má už takmer tridsať rokov. Nikto teda nemá ucelenú predstavu o tom, či a kde mrakodrapy stavať.
Ešte do októbra bola jediným obmedzením bezhlavej výstavby podľa predstáv investorov presne vymedzená ochranná pamiatková zóna mesta. Tá zároveň obmedzovala výšku novej zástavby na maximálne desať podlaží. Ochranná zóna bola súčasne aj najväčšou prekážkou stavby mrakodrapu na Šancovej.
Minister kultúry František Tóth definitívne potvrdil zúženie pamiatkovej zóny. Padlo tým aj toto obmedzenie. Pamiatková zóna bola zredukovaná približne o polovicu. Jej nové hranice nerátajú so Šancovou, ale ani s Kollárovým námestím či okolím Mudroňovej. (dot, mi)
