V plávaní nám už dlhé roky robí radosť Martina Moravcová. Vieme o nej vari všetko, no dnes ponúkame trochu porovnania s päťdesiatymi rokmi na príklade Ľudovíta Komadela, prvého slovenského plavca v ČSR, ktorý nás prostredníctvom tohto športu preslávil.
Plavec Ľudovít Komadel s Olympijským radom. FOTO - ARCHÍV
V plávaní nám už dlhé roky robí radosť Martina Moravcová. Vieme o nej vari všetko, no dnes ponúkame trochu porovnania s päťdesiatymi rokmi na príklade Ľudovíta Komadela, prvého slovenského plavca v ČSR, ktorý nás prostredníctvom tohto športu preslávil. Narodil sa v Piešťanoch 1. 11. 1927, naučil sa plávať pri kúpaní vo Váhu, no prakticky do 14 rokov nešportoval.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Potom začal častejšie chodiť na plaváreň, reprezentoval gymnázium a šport sa mu zapáčil. Učitelia či starší plavci mu však nedávali veľkú perspektívu, dokonca mal vizitku neperspektívneho a netalentovaného. V pätnástich rokoch, vidiac jeho vôľu a túžbu, ho predsa zapísali do klubu. Ako plávať prsia, ktoré mu odporúčali, odpozoroval od ostatných. Začínal teda neskoro a bez všestrannej prípravy. Plávať na tréningu viac než 400 - 500 m mu neodporúčali, aby sa nepretrénoval. Napredoval teda úplne živelne, radili mu iba starší plavci. V roku 1950 prišiel mladý plavec na štúdium do Bratislavy a stal sa členom Slávie UK. Dorastenecký majster i najlepší senior a majster republiky bol majiteľom všetkých prsiarskych čs. rekordov a napredoval ďalej.
Svetový rekord v tréningu
Keď mal Ľudovít osemnásť, rozhodol sa na radu starších zaplávať niečo na čas. Skúsil 400 m prsia a dosiahol čas 5:35,9 min. Všetci akoby onemeli. Veď to bolo o 7,9 sek. lepšie než svetový rekord! Nijaký však nemohol byť, stalo sa to mimo oficiálnych pretekov. Ohlásil riadny pokus urýchlene o štyri dni neskôr na 20. 12. 1945. Zaplával čs. rekord, no svetový "iba" vyrovnal, 5:43,8 min. Cítil formu a ohlásil nový pokus o 11 dní. Opäť sa na Eve v Piešťanoch zrodilo vyrovnanie. O niekoľko mesiacov (v októbri) plával Komadel 500 m prsia za 7:13,4 min., čo bolo len o štyri desatiny horšie ako svetový rekord. Vo vtedajších podmienkach sa to rovnalo zázraku. Veď kúpalisko bolo často aj dlhšie zavreté a nebolo kde trénovať. Roku 1947 štartoval náš plavec na prvých povojnových ME v Monte Carlo, kde sa bojovalo v slanej vode. Zostal v rozplavbách, ani netušil, aká rozdielna môže byť morská a normálna voda. Zameral sa na OH 1948 v Londýne, tiež prvé povojnové. Tam však necestoval. Štvorčlenné plavecké družstvo redukovali a práve niekoľkonásobný majster a rekordér republiky ostal doma. V studenej pražskej vode ho prekonal v tzv. kvalifikácii J. Linhart. Počas OH však prekonal Komadel čs. rekord na 200 m prsia časom, ktorý by bol stačil v Londýne na 5.-6. miesto vo finále.
Predsa na olympijské hry
Pred helsinskými hrami 1952 bolo jasné, že Komadel pocestuje. Bol jasne najlepším čs. plavcom. Vybral si 200 m prsia, ktoré sa vtedy mohli plávať klasicky alebo aj motýlikom. Nominovali k nemu aj Bačíka, Skovajsu a Čecha Linharta. Tí však vypadli v rozplavbách. Od neho sa čakala medaila. Chystal sa v oddieli, sústredenie bolo v Piešťanoch i v Prahe, kde však nebola veľká možnosť na trénovanie. Chodil si zaplávať do Vltavy alebo do chladného malého bazéna v Tyršovom dome. Už rozplavbu v Helsinkách vyhral v olympijskom rekorde. V semifinále bol voľne druhý a čas ešte zlepšil o desatinu. Pred finále sa vymýšľala taktika a vymyslela sa zle. Sám spomína: "Tréner družstva mi poradil, aby som poslednú obrátku urobil pomaly, odpočinul si. Po 150 m som bol tretí. Obrátil som pomalšie a niekoľkí súperi ma predbehli. Skončil som až ôsmy časom o 1,3 sek. horším než v semifinále. Slabá útecha, že som bol tretím Európanom. Zaplatil som za nedostatok medzinárodných skúseností, v sezóne som bol len na jedných pretekoch v Lipsku." Univerzitný profesor telovýchovného lekárstva venuje celý život športu. Množstvo funkcií a vyznamenaní na čele s Olympijským radom, ktorý dostal ako prvý Slovák, sa nemôžeme ani pokúsiť vymenovať.
Autor: IGOR MRÁZ
