 Plavec Ľudovít Komadel s Olympijským radom. FOTO - ARCHÍV |
V plávaní nám už dlhé roky robí radosť Martina Moravcová. Vieme o nej vari všetko, no dnes ponúkame trochu porovnania s päťdesiatymi rokmi na príklade Ľudovíta Komadela, prvého slovenského plavca v ČSR, ktorý nás prostredníctvom tohto športu preslávil. Narodil sa v Piešťanoch 1. 11. 1927, naučil sa plávať pri kúpaní vo Váhu, no prakticky do 14 rokov nešportoval.
Potom začal častejšie chodiť na plaváreň, reprezentoval gymnázium a šport sa mu zapáčil. Učitelia či starší plavci mu však nedávali veľkú perspektívu, dokonca mal vizitku neperspektívneho a netalentovaného. V pätnástich rokoch, vidiac jeho vôľu a túžbu, ho predsa zapísali do klubu. Ako plávať prsia, ktoré mu odporúčali, odpozoroval od ostatných. Začínal teda neskoro a bez všestrannej prípravy. Plávať na tréningu viac než 400 - 500 m mu neodporúčali, aby sa nepretrénoval. Napredoval teda úplne živelne, radili mu iba starší plavci. V roku 1950 prišiel mladý plavec na štúdium do Bratislavy a stal sa členom Slávie UK. Dorastenecký majster i najlepší senior a majster republiky bol majiteľom všetkých prsiarskych čs. rekordov a napredoval ďalej.
Svetový rekord v tréningu
Keď mal Ľudovít osemnásť, rozhodol sa na radu starších zaplávať niečo na čas. Skúsil 400 m prsia a dosiahol čas 5:35,9 min. Všetci akoby onemeli. Veď to bolo o 7,9 sek. lepšie než svetový rekord! Nijaký však nemohol byť, stalo sa to mimo oficiálnych pretekov. Ohlásil riadny pokus urýchlene o štyri dni neskôr na 20. 12. 1945. Zaplával čs. rekord, no svetový "iba" vyrovnal, 5:43,8 min. Cítil formu a ohlásil nový pokus o 11 dní. Opäť sa na Eve v Piešťanoch zrodilo vyrovnanie. O niekoľko mesiacov (v októbri) plával Komadel 500 m prsia za 7:13,4 min., čo bolo len o štyri desatiny horšie ako svetový rekord. Vo vtedajších podmienkach sa to rovnalo zázraku. Veď kúpalisko bolo často aj dlhšie zavreté a nebolo kde trénovať. Roku 1947 štartoval náš plavec na prvých povojnových ME v Monte Carlo, kde sa bojovalo v slanej vode. Zostal v rozplavbách, ani netušil, aká rozdielna môže byť morská a normálna voda. Zameral sa na OH 1948 v Londýne, tiež prvé povojnové. Tam však necestoval. Štvorčlenné plavecké družstvo redukovali a práve niekoľkonásobný majster a rekordér republiky ostal doma. V studenej pražskej vode ho prekonal v tzv. kvalifikácii J. Linhart. Počas OH však prekonal Komadel čs. rekord na 200 m prsia časom, ktorý by bol stačil v Londýne na 5.-6. miesto vo finále.
Predsa na olympijské hry
Pred helsinskými hrami 1952 bolo jasné, že Komadel pocestuje. Bol jasne najlepším čs. plavcom. Vybral si 200 m prsia, ktoré sa vtedy mohli plávať klasicky alebo aj motýlikom. Nominovali k nemu aj Bačíka, Skovajsu a Čecha Linharta. Tí však vypadli v rozplavbách. Od neho sa čakala medaila. Chystal sa v oddieli, sústredenie bolo v Piešťanoch i v Prahe, kde však nebola veľká možnosť na trénovanie. Chodil si zaplávať do Vltavy alebo do chladného malého bazéna v Tyršovom dome. Už rozplavbu v Helsinkách vyhral v olympijskom rekorde. V semifinále bol voľne druhý a čas ešte zlepšil o desatinu. Pred finále sa vymýšľala taktika a vymyslela sa zle. Sám spomína: "Tréner družstva mi poradil, aby som poslednú obrátku urobil pomaly, odpočinul si. Po 150 m som bol tretí. Obrátil som pomalšie a niekoľkí súperi ma predbehli. Skončil som až ôsmy časom o 1,3 sek. horším než v semifinále. Slabá útecha, že som bol tretím Európanom. Zaplatil som za nedostatok medzinárodných skúseností, v sezóne som bol len na jedných pretekoch v Lipsku." Univerzitný profesor telovýchovného lekárstva venuje celý život športu. Množstvo funkcií a vyznamenaní na čele s Olympijským radom, ktorý dostal ako prvý Slovák, sa nemôžeme ani pokúsiť vymenovať.
Autor: IGOR MRÁZ
