|
"Na rozdiel od mojich vrstovníkov, to znamená starcov, ktorí tvrdia, že život je krátky, tvrdý a zlý, ja si myslím, že je dlhý a krásny," tvrdí kontroverzný český fotograf Jan Saudek, ktorý momentálne vystavuje v galérii Michalský dvor. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL |
Český fotograf Jan Saudek oslavuje svoju sedemdesiatku výstavou v galérii Michalský dvor. Galéria tiež oslavuje, otvorili ju pred desiatimi rokmi 8. decembra 1995 práve Saudkovou výstavou.
"Za horizontom je už len noc a za ňou nový deň - tam niekde čakajú ženy, zlato a sláva. Tam ja nikdy nedôjdem, ale smiem sa tam dívať, a to stačí. Vždy sa tam budem dívať, do tej tmy: stále budem vyzerať svetlo - a až raz zazriem ten odblesk, prídem vám povedať," napísal pred tromi rokmi kontroverzný muž Jan Saudek, ktorý 33 rokov pracoval v továrni, žil v pivnici, kde odpadávala vlhká omietka, a vlastnil Flexaret 6 x 6.
Saudek sám seba označuje za rozporuplného, a to rozhodne platí aj o porovnaní vyššie uvedeného textu s výrokmi, ktoré nezadržateľne deklaruje pri osobnom stretnutí. "Som taký šťastný, že som v Bratislave! Napriek tomu, že som sa včera veľmi opil. Kto si užíva, ten vyzerá," konštatuje s nadšením. Zrejme naráža na svoj vynikajúci vzhľad sedemdesiatnika, hýriaceho energiou. A hneď aj urobí zopár kľukov. "Do posilňovne chodím lajdácky, ale keď som mal dvadsať, urobil som 80 kľukov a teraz urobím sto. Takže sa to zlepšuje."
O svojich fotografiách veľa nenahovorí. Našťastie toho na jednej strane hovoria veľa samy o sebe a na druhej hovoria o tom istom, o čom aj ich autor. Napríklad, že ženu odporúča hodinu ráno a hodinu večer, ale nesmie sa to preháňať. Že Slovenky sú neporovnateľne krajšie ako Češky, len geograficky sú trochu od ruky. Že kvety sú síce krásne, ale to najkrajšie na svete je aj tak žena. "Mám dve záhrady, kvety sú tam tiež, ale keď sa v nich prechádza žena, potom ma už slnečnice až tak nezaujímajú."
Saudek nedokáže posedieť. Po chvíľke vyskočí a počas chôdze vysvetľuje svoju životosprávu. "Najradšej mám údeniny, majonézu, horúci bôčik zjem na posedenie. Pretože som počas vojny hladoval, mám vzťah k hojnosti. Mám vždy plnú chladničku, moje autá majú vždy plnú nádrž. A mám rád silné ženy s veľkými bokmi. Môj recept na dlhovekosť je piť lieh a jesť loj. Dobrý kohút nestlstne."
Hojnosť si dnes naozaj môže dovoliť, hoci za svoje fotografie dostal prvých tisíc dolárov až v roku 1980. Doma bol ešte stále robotníkom, nikto ho nepoznal. Za 25 rokov však jeho dielo dobylo svet. No najväčšou poctou je preňho stále fakt, že si ho v roku 1993 vybrala filmová spoločnosť Febio do projektu GEN - 100 Čechov dneška.
Saudek fotografiami šokoval nielen pre spôsob, akým narába s nahým ženským telom, ale aj tým, že mu slúži ako prostriedok na zobrazovanie podľa jeho slov "tragikomického ľudstva". A čo už môže byť tragikomickejšie ako to, že mu prezident ani k sedemdesiatke nedal vyznamenanie, že na svoju zatiaľ poslednú veľkú výstavu v Prahe spred siedmich rokov nedošiel, lebo na schodoch stretol "takú v blúzke", a že ľudia sú naučení klamať, ale jemu, ktorý vždy hovorí pravdu, neveria ani slovo.
Čo si Saudek najviac cení? "Zdravia ma Cigáni, policajti, smetiari a bezdomovci. Mám ich rád. Vždy som chcel byť intelektuálom, ale uvedomujem si, že bez smetiarov by intelektuáli zahynuli v odpadkoch. Smetiari sú pracujúci, vážim si ich, lebo to ja nie som. Som fotograf pre ženy." (mi)
