Bolo to roku 1954, keď sa zrodila jedna zo športových senzácií. Do Budapešti na päťbojárske majstrovstvá sveta prišiel nováčik menom Vladimír Černý, ktorý sa narodil 27. 4. 1926 v Bratislave.
Reprezentant ČSR Vladimír Černý na majstrovstvách republiky 1955, kde získal titul. FOTO - ARCHÍV
Bolo to roku 1954, keď sa zrodila jedna zo športových senzácií. Do Budapešti na päťbojárske majstrovstvá sveta prišiel nováčik menom Vladimír Černý, ktorý sa narodil 27. 4. 1926 v Bratislave. Mal za sebou len rok prípravy v tejto disciplíne a vo svojej premiére skončil na štvrtom mieste. Ťažké si to bolo vysvetliť, veď v tomto športe treba vedieť jazdiť na koni, behať, plávať, strieľať, šermovať. Mladý reprezentant to nebol, veď mal už 28 rokov, ale skúseností na jeden z najmužnejších a najvšestannejších športov málo. Začalo sa pátrať po príčinách.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Spojil talent a húževnatosť
V ČSR a Maďarsku to nebolo veľkým tajomstvom. Tu ho mnohí poznali ako plavca a najmä vodného pólistu. V štyridsiatych rokoch bol dva ročníky v UTE Budapešť a potom získal v kolektíve ŠK Bratislava šesť titulov majstra republiky a 134-krát reprezentoval. Život od roku 1953 však spojil s moderným päťbojom. Štíhly vysoký fešák sa skutočne obdivuhodne rýchlo naučil ovládať päťbojárske športy, získal šesť titulov majstra republiky, päťkrát bol vo víťaznom družstve a päťkrát štartoval na majstrovstvách sveta, naposledy roku 1961 v Moskve. Od pätnástich rokov bol členom plaveckého klubu SPK Bratislava a od roku 1946 v reprezentačnom družstve vodných pólistov, ktorým bol často kapitánom. Vraví, že ani sám nevie, čo ho priviedlo k päťboju. Bavila ho jazda na koni, kondícia mu dovoľovala úspešne behať v teréne a tak ostávalo iba naučiť sa šermovať a strieľať. Aj to dokázal. A práve na MS v Moskve už v pokročilejšom veku nastrieľal 197 bodov z 200 možných, čo sa dovtedy a dlho potom nikomu nepodarilo. Predsa len, rýchly vzostup sa pripisoval okrem jeho talentu a ctižiadosti aj tomu, že často sa pripravoval medzi svetovou špičkou v Maďarsku, kde mu najmä majster sveta Benedek odovzdával svoje skúsenosti.
Jeho snom boli olympijské hry
Mohol sa ich zúčastniť roku 1956 v ďalekom Melbourne, keď bol tri roky päťbojárom a dosahoval výborné výsledky. Čakalo sa popredné umiestenie, ale nedočkali sme sa ho. Všetko zapríčinil neposlušný kôň. Toho vždy pretekárovi vyžrebovali a bolo lotériou, aké má povahové vlastnosti a výkonnosť. Vladov bol zlý, neposlušný a vo vodnej priekope, ktorá bola poslednou prekážkou, ho vyhodil zo sedla. Bolo z toho až 24. miesto. Vtedy sa totiž na OH nejazdil parkúr, ale bola to päťkilometrová terénna jazda. Napriek nepríjemnostiam s koňom rád spomína na tieto OH, spojené s dobrodružnou spiatočnou cestou na sovietskej lodi, ale najviac si cení štvrté miesto na pretekoch festivalu mládeže v Moskve 1957, kde štartovala prakticky celá svetová špička, a aj tak sa mu podarilo predstihnúť viacerých olympijských medailistov.
Úspešný funkcionár
Náš úspešný vodný pólista a päťbojár-olympionik bol od mladosti výborným organizátorom. Ešte ako pretekár bol zopár rôčkov trénerom a náčelníkom odboru ÚDA v Prahe. Od roku 1957 bol trénerom TJ Žiška Bratislava a v polovici šesťdesiatych rokov dve sezóny viedol vodných pólistov Slávie UK. Stále bol však veľkým propagátorom päťboja a roku 1968 ho na mexickej olympiáde zvolili do predsedníctva a neskôr bol aj podpredsedom päťbojárskej únie UIPMB. Svoje postavenie si vydobyl autoritou, odbornosťou, usilovnosťou i športovou minulosťou. To už bol náš prezývaný "Maco" doktorom filozofie i kandidátom vied. Úspešne podniká v Bratislave aj teraz.
Autor: IGOR MRÁZ
