Po vzore úspešného programu STV Slovensko hľadá SuperStar rozhodla sa Dúbravská televízia zorganizovať pre deti z dúbravských základných škôl podujatie s názvom Detský dúbravský idol. Televízia hlboko podcenila náročnosť prípravy podujatia. Navyše, neexistencia schválených propozícií súťaže umožnila usporiadateľom tvoriť pravidlá takpovediac "za jazdy." Ešte týždeň pred termínom finále súťaže napríklad riešili otázku počtu postupujúcich a spôsob výberu skladieb pre finále. Nebolo jasné, či z každej disciplíny bude vyhlásený jeden víťaz, alebo traja najlepší. Hudobný podklad pre finále odovzdali súťažiacim dva dni pred generálnou skúškou, takže deti nemali čas na prípravu. Všetky skúšky programu sa už v rámci semifinále súťaže organizovali zo dňa na deň a zásadne počas vyučovania. Čo je však najdôležitejšie - nebol definovaný tanečný štýl. Fakt, že sa nedá porovnávať výkon v rôznych štýloch tanca konštatovala aj odborná porota.
Finále prebehlo 28. novembra v Dome kultúry Dúbravka, zúčastnila sa ho kvalitná odborná porota zastúpená menami známymi aj zo súťaží SuperStar a Miliónový tanec. Jej postavenie však nebolo definované ani dôstojné, pretože názor poroty nemal pri hodnotení váhu. Víťazom v speve sa nakoniec stal súťažiaci, ktorý predviedol deťom namiesto kvalitného spevu viac-menej lacnú javiskovú šou.
Radosť detských víťazov je pochopiteľná, sklamanie tých druhých tiež. Vždy niekto vyhrá. Takáto súťaž však škodí víťazom aj porazeným. Víťazom preto, lebo si povedia, že sú aj bez námahy veľmi dobrí a prestanú na sebe pracovať. Porazeným, ktorí aj podľa vyjadrenia poroty odviedli lepší výkon ako konkurenti preto, že na svoj talent možno rezignujú.
V súťaži Detský dúbravský idol získali v oboch disciplínach prvé dve miesta žiaci zo ZŠ Pri kríži a ZŠ Sokolíkova. Nie je mojím zámerom skúmať, prečo je to tak. Záznam z finále súťaže odvysiela Dúbravská televízia v polovici decembra, takže záver si urobí súdny divák sám. (Krátené.)
Mgr. Dana Polyáková
Detský dúbravský idol ako možnosť ukázať talent
Neberiem pisateľke právo na jej názor, nemôžem sa však ubrániť pocitu, že kritický pohľad bol motivovaný najmä faktom, že jej dcérka, inak veľmi nadaná speváčka a tanečníčka, v oboch disciplínach finále skončila tesne pod stupňami víťazov. Pisateľka si bola pritom dobre vedomá faktu, že vo finále súťaže budú už rozhodovať zúčastnení žiaci dúbravských škôl - rovesníci súťažiacich.
Princíp rozhodovania verejnosťou vo finále sa používa aj v iných súťažiach tohto typu a aj pri nich sa stáva, že názor porotcov a hlasujúcej verejnosti sa môže rôzniť. Smiešne sa mi zdajú podozrenia zo zvýhodňovania niektorých škôl. Je pravda, že v priebehu súťaže sme sa nevyhli chybám a organizačným problémom, za ktoré sa ospravedlňujeme. Ale ak vznikli problémy, tak v dôsledku toho, že sme regionálnou TV, ktorá má obmedzené finančné, technické a personálne možnosti. Do ojedinelého projektu sme išli v dobrej vôli nahradiť tento nedostatok pevnou vôľou a vytvoriť tak pre dúbravské deti možnosť sebarealizácie, akú dostali ich idoly vo veľkých televíziách.
Je neporovnateľné, za akých podmienok sa vyrábajú obdobné programy vo veľkých TV. Netušili sme, aký záujem vyvolá súťaž medzi dúbravskou verejnosťou, ale tiež koľko vyvolá emócií. Získali sme však cenné skúsenosti a poučenia, čo nám určite pomôže pri ďalších projektoch, ak nejaké budú, pretože podľa názoru p. Polyákovej by sme mali radšej rezignovať a čakať, ktorá naozaj len a len odborná porota niečo podobné zorganizuje a potom posúdi, kto je divákom sympatický.
Napokon, a v tom sa s pisateľkou zhodujem, divák si svoj názor pri sledovaní záznamu oboch finále určite urobí. A ak bude iný, ako názor žiakov v sále, môže ho uplatniť prostredníctvom hlasovania kupónmi uverejnenými v decembrovom čísle Dúbravských novín. (Krátené.)
Miroslav Špejl, konateľ Dúbravskej televízie, s. r. o.
