|
Ešte do piatku si návštevníci môžu v Poľskom inštitúte prezrieť výstavu poprednej dámy poľskej neoavantgardnej fotografie Zofie Rydetovej. |
inštalovaná v rámci Mesiaca fotografie.
Dejiny poľskej fotografie boli od začiatku spojené s politickými udalosťami v krajine. V druhej polovici 20. storočia to bola práve druhá svetová vojna, utrpenie, ktoré počas nej poľský národ v hojnej miere znášal a tiež nastolenie totalitárneho politického systému.
Napriek tomu malo Poľsko medzi ostatnými štátmi komunistického bloku kultúrnu politiku, ktorá bola pomerne liberálna a pripúšťala aj nezávislé formy kultúry a iných aktivít. Umelci vzdorovali štátnej politike presadzujúcej v umení socialistický realizmus a vo svojich dielach rozvíjali tradície avantgardy hnutím, ktoré dostalo názov "neoavantgarda", ku ktorému sa hlásili aj poľskí fotografi. Cenzúra ich priviedla k tomu, že sa zameriavali vo zvýšenej miere na experimentovanie.
Zofia Rydetová (1911 - 1997) je známa predovšetkým ako autorka cyklu Sociologické zápisky, ktorý zachytáva život obyvateľov Horného Sliezska a tiež cyklami fotomontáží.
V počiatkoch tvorby ju silno ovplyvnila medzinárodná výstava Ľudská rodina, ktorá putovala po Poľsku v roku 1959. Inšpirovala sa ňou, keď v rokoch 1961 a 1964 vystavovala fotografické výsledky svojich pozorovaní sveta detí a starých ľudí. Potom sa začala portrétovaniu ľudí v ich domácom prostredí venovať systematicky a do roku 1990 urobila vyše desaťtisíc dokumentárnych fotografií dedín a robotníckych predmestí južného Poľska.
Z posledného obdobia tvorby sú cenené Rydetovej fotomontáže, nad ktorými strávila mnoho hodín a výsledkom sú fantastické kreácie, ktoré často obsahujú spoločensko-kritický tón, ale aj láskavú iróniu namierenú na ľudské slabosti. Ich silu umocňovala výstavami spojenými s hudbou a poéziou.
Výber fotografií v Poľskom inštitúte pochádza zo zbierky autorkinho diela z Múzea umenia v Gliviciach. (mi)
