skej pôdy na občiansku vybavenosť.
Investícia za 400 miliónov eur sa plánuje na pozemku rakúskeho vlastníka. Na rozlohe 630-tisíc metrov štvorcových majú sídliť firmy na vývoj elektroniky a biotechnológií, vysoká škola, kongresové centrum aj hotel. Časť prevádzok by mali otvoriť už v roku 2007.
Starostka Vajnôr Anna Zemanová hovorí, že problematika mala byť spracovaná formou územného plánu zóny, a tú spracúvajú spravidla mestské časti. Vajnory sú aj proti umiestneniu parku na pozemku rakúskeho vlastníka. Príčinou nesúhlasu je však fakt, že štúdia parku zasahuje do územia, ktoré rieši štúdia zóny Vajnory-Rybničná. Na rozdiel od štúdie Cepitu však ich štúdia zachováva vidiecky charakter Vajnôr.
Návrh na Cepit pritom odporučila aj komisia územného a strategického plánovania, ktorej predsedom je vajnorský poslanec Alexander Hollý. Toho ešte v júni vajnorské zastupiteľstvo poverilo, aby podal na mestskom rokovaní pozmeňujúci návrh. Návrh mal dať podmienku, aby sa pre lokality Pri majeri I a Pri majeri II, ktorých sa týka aj urbanistická štúdia Cepit, spracoval územný plán zóny. "Do jeho schválenia, ktoré je podľa zákona v kompetencii mestskej časti, má byť pre pozemky vyhlásená stavebná uzávera," povedala vtedy Zemanová. K tomu však nedošlo, lebo návrh Cepit bol z rokovania mestského zastupiteľstva opakovane sťahovaný.
Michael Müller, konateľ rakúskej firmy, ktorá od roku 1994 skúpila pozemky na území Vajnôr, pred časom povedal, že Cepit potrebuje rýchle územné konanie, aby sa už na jar budúceho roka mohlo začať s výstavbou. "Bratislava si musí uvážiť, či chce Cepit, alebo nie," povedal Müller. "Ak budeme prešľapovať na mieste, možno vznikne Cepit namiesto Vajnôr v Maďarsku alebo Rakúsku," povedal Andrej Hrádocký, konateľ spoločnosti, ktorá požiadala o spracovanie štúdie Cepit.
(lin)
