Dorota Sadovská: Portrét Anity Ch., olej na plátne, 2001, 20x20 cm. FOTO – ARCHÍV
Od štvrtka v Galérii mesta Bratislavy na Františkánskom námestí vystavuje Dorota Sadovská. Výstava, ktorú tvorí 30 malieb – portrétov žien, je výsledkom autorkinho trojmesačného pobytu v Headlands Center for the Arts v Sausalite v Kalifornii, na ktorom sa zúčastnila v zastúpení Marka Blaža, víťaza súťaže Cena Oskára Čepana 2001. Dorota Sadovská sa stala spolu s Dušanom Zahoranským a Erikom Binderom finalistkou súťaže a pobyt bol súčasťou ceny.
Súťaž o Cenu Oskára Čepana je určená mladým výtvarníkom, vznikla v roku 1996 z iniciatívy zakladateľky a riaditeľky americkej nadácie The Foundation for a Civil Society Wendy W. Luersovej a je paralelou k súťaži o Cenu Jindřicha Chalupeckého v Česku. Od roku 2001 je súťaž pomenovaná podľa popredného slovenského umenovedca Oskára Čepana (1925 – 1992), ktorý svojimi početnými štúdiami o výtvarnom umení výraznou mierou zasiahol do slovenskej teoretickej spisby a výtvarného diania. O udelení ceny rozhoduje odborná komisia výtvarných teoretikov a výtvarníkov, ktorých menuje nadácia Centrum súčasného umenia. Tentoraz vyberala z 33 prihlásených autorov.
Dorota Sadovská sa stala jednou z troch finalistov za originálny prístup k tradičnému médiu maľby a osobitý autorský výtvarný program, ktorý systematicky rozvíja od polovice 90. rokov, s prihliadnutím na jej zastúpenie na reprezentatívnych výstavách doma i v zahraničí.
Výstava tridsiatich portrétov v Mirbachovom paláci je vlastne štúdiou štylizovaných nahých fragmentov ľudského tela, snímaných z netypických zorných uhlov.
Uhol pohľadu je zámerne volený tak, aby ste nemohli modelku identifikovať. Ženy na obrazoch pôsobia ako sochy a zároveň veľmi intímne – vďaka detailom kriviek častí tváre a tela. A vďaka Sadovskej práce so štetcom, jemnému, hladivému rukopisu máte chuť dotknúť sa zamatovo jemnej, živej pokožky.
Na všetkých tridsiatich portrétoch sú výlučne ženy, pochádzajú z troch miest – z Bratislavy, Bruselu a zo San Francisca. Portréty sú konštruované, taký prístup k stvárneniu modelu nie je ničím výnimočným v prácach európskych fotografov. Sadovskej maľby však nie sú len pragmatickým, naturalistickým prepisom fotografického videnia (fotografie samotnej), sú zároveň estetickou metaforou a majú filozofujúci nádych.
MILADA ČECHOVÁ
