Na Hlavnom našli pravekú keramiku aj muníciu

Na Hlavnom námestí sa archeológom podarilo v uplynulých piatich týždňoch odkryť významnú časť histórie mesta. Niektoré nálezy, na ktoré tu vďaka výskumu Mestského ústavu ochrany pamiatok narazili, čakali na svoje objavenie až päťtisíc rokov. Pod terénom,

Archeologický výskum na Hlavnom námestí, ktorý sa tu realizoval od 5. septembra, sa skončil. Jeho výsledkom sú nálezy siahajúce od eneolitu po druhú svetovú vojnu.

na ktorom sa rozprestiera jedno z najstarších námestí Bratislavy, celé storočia ležali praveké keramické hrnce a misy, hroby z 11. storočia, ale napríklad aj vojnový materiál z druhej svetovej vojny. Rozsiahly výskum v rámci prvej etapy rekonštrukcie Hlavného námestia sa skončil len nedávno. "Najhodnotnejším je objav základov murovaného domu z 13. storočia v juhozápadnej časti námestia v blízkosti Maximiliánovej fontány. Zachované sú v celom pôdoryse. Z výskumu je jasné, že tento dom tu stál v čase ešte pred dnešnou podobou námestia a začiatkom 14. storočia musel ustúpiť ploche tvoriaceho sa námestia. Predpokladáme, že podobné domy sa vyskytujú aj pod dnes existujúcimi domami na námestí," povedal Branislav Resutík, ktorý sa na výskume podieľal.

Pamiatkari sa po prvýkrát dostali tak hlboko, výkop na niektorých miestach siahal až päť metrov do zeme.

"Bratislava neleží na rovine a v minulosti tu existovali aj rôzne dunajské terasy," vysvetľuje Resutík, ako je možné, že terén mesta je stále vo vyššej nadmorskej výške. Ako sa mesto podľa neho vyvíjalo, územia sa neustále zarovnávali, navyše, kedysi sa stavebný odpad počas prác neodvážal preč z mesta, ako je to teraz. "Vďaka tomu sa tiež mesto stávalo bezpečnejším pred povodňami," povedal.

V blízkosti fontány, v objavenej pravekej vypaľovacej peci našli výskumníci štyri celé keramické nádoby, dve misy a dva zásobnicové hrnce z obdobia eneolitu, patriace do takzvanej bolerázskej skupiny bádenskej kultúry. Tieto ešte neboli vyrobené na hrnčiarskom kruhu. Staré sú približne päťtisíc rokov. "Dosvedčuje to pradávne osídlenie územia Bratislavy, v minulosti to bola vyhľadávaná lokalita s vhodnými podmienkami na život aj vďaka Dunaju, aj s rozvíjajúcim sa obchodom," myslí si Resutík.

Na ploche námestia sa našli tiež nálezy zo staršej a mladšej doby železnej. Nálezy najmä z mladšej doby železnej potvrdili existenciu intenzívneho keltského osídlenia v 1. storočí pred Kristom. Územie historického jadra Bratislavy tak možno pokladať za významné historické keltské mestské sídlisko s vysokou koncentráciou obyvateľov a remeselnej výroby, takzvané opidum.

Jedným z objavov, ktoré patria k najvýznamnejším, avšak predpokladaným, je výkop budovy barokovej strážnice z 18. storočia. Po postupnom odkrývaní jednotlivých vrstiev terénu sa jasne vynoril pôdorys mestskej strážnice, postavenej v roku 1767. Zbúraná bola v 60. rokoch 19. storočia. V strede námestia, blízko strážnice sa podarilo identifikovať aj pôdorys strážnej búdky, v ktorej bol vždy nepretržite na stráži jeden strážnik.

Tesne pod terénom bola ukrytá aj vetva mestského vodovodu, keramického potrubia z 18. storočia a rovnako stará mestská kanalizácia. Maximiliánova fontána z roku 1563 totiž roky slúžila ako verejná studňa, napájaná vodou z kopcov Malých Karpát. Archeológovia tiež zachytili a zdokumentovali aj trasu hlavnej kamennej mestskej kanalizácie so zberačom z 15. storočia.

Za veľmi dôležité možno považovať aj odkrytie viacerých stredovekých zemných objektov z 12. a 13. storočia, teda obdobia pred udelením mestských práv. "Hlavné námestie bolo stredoveké centrum mesta, konali sa tu trhy, bolo to srdce obchodu v meste. Tieto nálezy však dokumentujú rozsah a charakter osídlenia mesta v čase, keď sa len formovali urbanistické štruktúry, keď sa územie stávalo mestom," povedal Resutík.

Archeológovia tu objavili aj ďalšie z hrobov, pochádzajúcich z 11. storočia. Pod dnešným námestím, na okraji podhradskej oblasti totiž bolo pohrebisko, ktoré neskôr ustúpilo rozvoju mesta.

Na námestí sa našli aj nálezy z obdobia druhej svetovej vojny, vo viacerých jamách pamiatkari objavili vojnový materiál.

Niektoré z nálezov, hlavne praveká keramika, budú po konzervácii umiestnené v Mestskom múzeu. Ostatné, nehnuteľné, boli zasypané tak, aby sa neporušili formy architektúry.

DOROTA KRÁKOVÁ

FOTO - ARCHÍV MÚOP

a SME - PAVOL FUNTÁL

Na Hlavnom námestí prebiehali v posledných desaťročiach viaceré archeologické výskumy.

V rokoch 1989 - 1992 na Hlavnom námestí pracovali archeológovia z Archeologického ústavu SAV v Nitre v spolupráci s archeológmi z Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti.

Podnetom k tomuto výskumu bola rozsiahla stavebná akcia - vybudovanie podzemných tunelov - kolektorov, v ktorých mali byť uložené inžinierske siete. Jednalo sa o takzvaný "záchranný" archeologický výskum, teda archeologický výskum, ktorý sa sústreďuje na miesta, kde už prebiehajú stavebné výkopy k určitej investorskej činnosti.

Výskum priniesol rozsiahle cenné nálezy, ktoré sa viažu k obdobiam od neskorej doby laténskej (1. storočie pred Kristom) cez obdobie stredoveku - nálezy kostrových pozostatkov z 11. storočia - až po barok. Už pri tomto výskume bola zachytená stredoveká kanalizácia, vodovod a zvyšky rôznych stavebných objektov, ako aj viaceré cenné hnuteľné nálezy (keramika, mince a bronzové predmety).

Legenda

1 - murovaný dvojpriestorový dom z 13. storočia

2 - hlavný kanalizačný zberač z 15. storočia

3 - vetvy kanalizácie z 15. storočia

4 - základ strážnej búdky z 18. storočia

5 - mestská strážnica z 18. storočia

6 - mestský vodovod z 18. storočia

7 - kanalizácia z 18. storočia

Jedným z najvýznamnejších objavov na Hlavnom námestí sú výborne zachované základy murovaného dvojpriestorového domu z 13. storočia.

Zvyšky murovanej kanalizácie z 18. storočia, objavenej v severozápadnej časti námestia. * Na rekonštruovanom námestí budú na jar po skončení finálnej etapy rekonštrukcie sprístupnené aj nálezy pamiatkarov. Verejnosť bude môcť podľa slov Grossmanna do nich nahliadnuť - do ktorých z nich a akým spôsobom ešte vyriešené nie je. Architekti stále hľadajú najvhodnejšiu formu. Hoci za spôsob, akým sa architekti rozhodli sprístupniť nálezy na Hviezdoslavovom námestí - objavenie zvyškov opevnenia a Rybnej brány, dostali Cenu Európskej únie, podľa slov Grossmanna "nechcú zaspať na vavrínoch" a tentoraz pripravia úplne novú formu.

* V prvej etape rekonštrukcie námestia, ktorá sa skončila len tento týždeň, vymieňali na Hlavnom námestí dlažbu, v súčasnosti ju už tvorí kvalitný kameň, upravovaný špeciálnou technikou - flambovaním. Pri nej sa materiál žíhal plameňom, čím sa otvorila štruktúra kameňa, napriek tomu však ostal hladký a pritom jeho povrch nie je šmykľavý. Takto upravené dlaždice podľa architekta rekonštrukcie Otta Grossmanna odolajú aj námraze a osvedčili sa už pri viacerých stavbách v meste.