ej zrejme na následky podchladenia zomreli ďalší dvaja.
"Presnú príčinu smrti mužov neznámej totožnosti vo veku asi 50 rokov určí až súdna pitva," povedala Toševová. Jedného z nich našli bez známok života v stredu v neobývanom dome na Jozefskej ulici, druhého v parku na Ružinovskej ulici vedľa zimného štadióna. Privolaní lekári nezistili cudzie zavinenie.
"Policajti v pondelok objavili na Rajskej ulici muža, ktorý mal v dôsledku podchladenia ohrozené vitálne funkcie tela. Podchladeniu neskôr v nemocnici podľahol," povedal Pleva. Z rovnakých dôvodov priviezli tento týždeň na Kramáre iného muža, ktorého našli spať na Račianskej ulici. Ani jeho sa už nepodarilo zachrániť. V ružinovskej nemocnici stále o svoj život bojuje bezdomovec nájdený na Vajnorskej ulici v stredu ráno. Aj on bol hospitalizovaný z dôvodu podchladenia.
"Ľudia žijúci na ulici pre nadmernú konzumáciu alkoholu necítia chlad a ľahšie sa preto podchladia. Tento týždeň je to najvypuklejšie," dodal Pleva. Hovorí, že šance prespať v teple v meste sú. Od 15. októbra do apríla je otvorená mestská nocľaháreň Mea Culpa vo Vrakuni so štyridsiatimi lôžkami, v Lamači funguje útulok samosprávneho kraja. Spolu poskytujú asi stovku miest pre bezdomovcov.
Tí tu však môžu prespať len v zime, v lete sa tieto zariadenia pre rozpočet zatvárajú.
Okrem týchto dvoch v meste existuje aj útulok sestier rádu Matky Terézie v Petržalke a resocializačný dom u kňaza Antona Srholca v Podunajských Biskupiciach. Napriek viacerým podobným zariadeniam však ubytovacie kapacity ani zďaleka nepostačujú pre všetkých bezdomovcov.
Podľa prieskumu mesta, ktorý v spolupráci s políciou zorganizovalo v roku 2003 v uliciach, strechu nad hlavou nemá v Bratislave asi 600 ľudí. "Mesto robí, čo sa dá," povedala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová s tým, že aktuálne Bratislava neplánuje otvárať ďalšie nocľahárne. "Pre mesto je to dostatočná kapacita. Kto chce, má kde prespať, nasilu nikoho nemôžeme nútiť," tvrdí. Podľa nej čím viac tu bude útulkov, tým pravdepodobnejšie bude, že sa sem presťahuje viac bezdomovcov z iných miest. Odhaduje sa totiž, že až dve tretiny bratislavských bezdomovcov nepochádza z hlavného mesta.
Martinovi Opetovi z občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré sa zaoberá otázkou bezdomovectva, chýba v meste väčšia nocľaháreň alebo akékoľvek alternatívne riešenie. Predbežné odhady organizácie totiž hovoria až o troch tisíckach bezdomovcov, no skutočný počet môže byť aj niekoľkonásobne vyšší. "Napríklad v zahraničí fungujú nízkoprahové nocľahárne, kam pustia aj opitých bezdomovcov. Je to síce riziko, že vznikne medzi nimi konflikt, ale aspoň nezmrznú," povedal. Ako nocľahárne slúžia napríklad aj zastrešené šachty, z ktorých sála teplý vzduch.
DOROTA KRÁKOVÁ
