Jozef Karel (v bielom drese ŠK) na zaujímavej snímke, keď hral proti Vasasu Budapešť a jeho súperom bol L. Kubala, ktorý práve z Tehelného poľa odišiel. FOTO - ARCHÍV
Pochádzal z východu. Narodil sa v Humennom 13. 9. 1922, ale rodina sa presťahovala do Sečoviec. Tam však gymnázium nebolo a tak musel študent denne dochádzať do Michaloviec. Na všetkých miestach vynikal nielen vo futbale, ale aj v behoch, hokeji a stolnom tenise, ba za školu hral aj volejbal a basketbal. Pohybový talent.
Na jednom stredoškolskom futbalovom turnaji hral v Trenčíne, kde Michalovčania zvíťazili a Jozef Karel bol najlepším strelcom. Tam ho získali Prešovčania a hneď postavili (roku 1942) do ligového mužstva Slávie. Hrali s Trnavou, zvíťazili 4:1 a on dal tri góly.
Čoskoro bol v Bratislave
Ešte v tom roku prišiel študovať na elektrotechnickú fakultu k Dunaju. Trénoval na Tehelnom poli a vlakom chodieval hrať do Prešova za Sláviu. To nebolo dobré a tak funkcionár Gusto Argaj zariadil na jar 1943 prestup.
Tréner F. Daučík práve omladzoval mužstvo a nová krv v podobe Tegelhoffa, Žáčka, Korosteleva i jeho priniesla oživenie. ŠK Bratislava vtedy začínal s moderným WM systémom, Karel hrával najskôr v útoku, no potom ho preradili do zálohy a zrodil sa gólostroj v tomto zložení: Tomanovič - Vanák, Bačkor, Chodák - Karel, Žáček - Dulovič, Arpáš, Tegelhoff, Luknár, Korostelev. Ligové Vrútky dostali 15:0, Zvolen 12:0, Šimonovany 14:0... Necelý rok, keď študoval vo Francúzsku rádiotechniku, hral za CA Paris a po návrate na Tehelnom poli do roku 1948. Stále bol v mužstve pojmom.
Vytvoril s Balážim nezabudnuteľný tandem, stal sa majstrom republiky, sedemnásobným reprezentantom ČSR, predtým Slovenska. Francúzsky týždenník France Football ho zaradil medzi dvadsať najlepších stredopoliarov sveta!
Nešťastné Mexiko
ŠK Bratislava absolvoval roku 1948 pamätný i slávny zájazd do Mexika. Zohral na ňom deväť zápasov a iba raz prehral a dvakrát remizoval. Jozef sa však zranil hneď v prvom stretnutí proti Atlante (2:0) bez pričinenia súpera (koleno) a to bol prakticky koniec jeho hráčskej kariéry. Tréner F. Daučík vtedy vyhlásil, že keby sa nebol Karel zranil, vyhral by ŠK všetky zápasy.
Ostalo veľa spomienok na medzištátne zápasy, napr. s Poľskom v Prahe 6:3 či s Rumunskom v Bukurešti 6:2, keď bolo v mužstve päť hráčov z ŠK Bratislava. Záloha hrala v zložení Karel, Vičan, Baláži a v útoku bol Kubala so Šimanským. Jozef Karel bol technický útočník i záložník, vitálny organizátor hry s jemnými prihrávkami.
Rýchlik, ktorý nemal v priestore nikdy problém s obídením súpera, ale ani odobratím lopty. Ideálny typ hráča tých rokov.
Bol aj skvelým trénerom
Po zranení v Mexiku už Karel nehral veľký futbal, koleno mu to nedovolilo. Piešťany nepomohli, vrátil sa do svojho Prešova, kde bol v mužstve trénerom až do roku 1955, ba dostal sa dvakrát aj do mužstva ČSR B. Potom už kormidloval Tatran, po roku Košice, opäť Prešov, Martin, ba skúsil to aj v Kuvajte (1966 - 68), Kostarike (1977 - 79), so Saprissou sa stal majstrom a o rok neskôr definitívne skončil v ZŤS Košice.
Mal veľa skúseností, štúdium mu bolo vlastné, veď ovládal reči a mal skvelých trénerov: Daučík, Sneddon, Šťastný. Dokázal presvedčiť aj neveriaceho, že prešovský "betón", na ktorom si zakladal, je vlastne útočný štýl, len mať na neho hráčov. Jozef sa rozlúčil s týmto svetom 83-ročný, 10. 9. 2005 v Prešove.
Autor: IGOR MRÁZ
