Možno ste už v programe Febiofestu zaregistrovali český film Nachové plachty, ak ste ho už mali možnosť vidieť, určite mi dáte za pravdu, že ide v mnohých ohľadoch o originálny film.
Sedemdesiatmetrový riečny čln s posádkou zahajuje svoju plavbu, ktorú sprevádzajú tajomné premeny. Lodná paluba sa totiž postupne mení na divadelné javisko a z posádky člna sa odrazu stávajú herci v bizarnom predstavení. V druhom pláne sa zatiaľ odvíjajú útržky animovaného príbehu, ktoré ešte viac katapultujú palubné predstavenie do snových sfér. Tento zvláštny mikrosvet plavidla je poetickým svetom Alexandra Grina, ktorý inscenuje Petr Forman.
Napriek tomu, že režisér Janek používa mnohé dokumentaristické postupy, nevyhýba sa radikálnej štylizácii obrazu a inscenovaniu udalostí. Tento zaujímavý dokument je zároveň výpoveďou o tajomstvách ľudského života, poézie či umeleckej tvorby všeobecne. Okrem toho ide o film, ktorý upúta aj variabilnou škálou obrazových nálad, striedajú sa v ňom humorné a ironické motívy s poetickou, až baladickou atmosférou. Výsledný efekt sa teda určite oplatí vidieť.
