
A takto vyzerá metro vo svete (zľava) – vo Washingtone, Viedni, v Lyone a v arménskom Jerevane – stanica Jeritasardakan. FOTO – INTERNET
Titulok na prvý pohľad možno trochu nelogický, no fantazírovanie o metre skutočne len odsúva riešenia problémov MHD v Bratislave. Nepopieram, že metro by v Bratislave vyriešilo veľa problémov. Lenže to by muselo byť v skutočnosti a nie iba na papieri a nie o 30 rokov. My žijeme teraz a potrebujeme riešenia, ktoré sú realizovateľné čo najskôr.
Námietky proti metru
1. Metro je drahé, aj keby sa predsa len začalo ihneď stavať, nikdy by sa ho nepostavilo toľko, koľko by bolo potrebné. Na krátke úseky, obsluhované metrom, by sa muselo prestupovať z povrchovej dopravy, čo do značnej miery stiera výhody metra. 2. Zvolené trasy metra sú zlé! Projekt z konca 70. rokov, ktorý sa stále oprašuje, vznikal v spolupráci s pražským Metroprojektom. Vychádza z pražskej situácie. V Prahe sa poctivo budovali električkové trasy do novovznikajúcich sídlisk. Analogicky sa v Bratislave navrhla trasa do Petržalky a potom už všetky ďalšie trasy kopírujú trasy električiek! Pritom v Bratislave sú najväčšie problémy v tých trasách, kde električky nejazdia. Keby sa metro stavalo, najpotrebnejšia je trasa z Petržalky cez centrum, hlavnú stanicu, Patrónku do Dúbravky a časom s rozvetvením do Devínskej Novej Vsi, Lamača a Záhorskej Bystrice. Lenže to je hudba budúcnosti. Dovtedy treba iné riešenie. 3. Základné námietky sú proti systému metra VAL na pneumatikách. Klasického metra koľajového typu a koľajových rýchlodráh sú vo svete tisíce kilometrov, pneumatikového metra je na celom svete okolo 100 km! Konštrukcia trasy je drahšia, vyžaduje nielen pásy, po ktorých idú kolesá s pneumatikami, ale aj vodiace koľajnice a koľajnice s prívodom prúdu. Metro systému VAL na pneumatikách je vo svete „menšinou“, výrobcov je málo a v zásade si tu monopolný dodávateľ môže diktovať od ceny až po jednotlivé detaily prevedenia.
Čo namiesto metra
1. Využiť vynechaný koridor v Petržalke a v ňom postaviť klasickú úzkorozchodnú električku, napojenú cez dva mosty (Most Košická a Starý most). Už fakt, že most na Košickej sa projektuje bez koľajovej trasy a zase sa myslí len na automobily, svedčí o tom, aká je hierarchia priorít na magistráte. Je to najrýchlejšie, najlacnejšie a cestujúcim ihneď prinesie úľavu tým, že trasy sa napoja na jestvujúce trate na Štrkovci a na Štúrovej ulici. Potom vybudovať električky aj v ďalších častiach mesta. 2. Normálnerozchodná električka. Trasy ako v predchádzajúcom prípade. Výhoda – v budúcnosti možnosť prebudovať niektoré trasy na rýchlodráhu. Nevýhoda: vyššia finančná náročnosť, pomalšia realizácia, nutnosť prestavby aj ostatných trás električky. 3. Rýchlodráha, v centre na niektorých úsekoch pod zemou (Dunaj – hlavná stanica – Patrónka), na obvode mesta by mohla využiť súčasné trasy električky. Výhody oproti metru: podstatne lacnejšie, rýchlejšia výstavba, možnosť spoločnej prevádzky s električkou.
MIKULÁŠ HRUBIŠKO (krátené)