Bratislavské metro. V roku 1988 sa začalo so stavbou. Vykopali sa napríklad tunely pod Panónskou cestou (v pozadí). Potom stavbu zakonzervovali. Doteraz. FOTO SME – PAVOL MAJER
„Materiál je tesne pred dokončením, vláde by sme ho mali predložiť asi 13. marca. Model financovania by mal mať dve časti – v prvej by šlo o bankový úver v slovenských korunách. Na úver by sme mali dostať štátnu záruku. Minimálna záruka, ktorú potrebujeme, je 5,5 miliardy korún. Za tieto peniaze by sme vedeli dostať metro z Petržalky na Pribinovu ulicu. Druhým balíkom by mali byť peniaze z ruských deblokácií,“ hovorí generálny riaditeľ Metra Vladimír Kovalčík. Keďže získať peniaze z deblokácií potrvá dlhšie, začalo by sa stavať za peniaze z úveru a pokračovalo by sa za deblokované, ktoré by postupne nabiehali na účet.
Keby vláda takýto sytém financovania schválila, prvá etapa metra by sa mohla stavať už na budúci rok. Kovalčík sa nebojí, že ak peniaze z deblokácií neprídu, stavbu by museli zase zastaviť. „Metro už nie je len problém Bratislavy, je to regionálny problém. Keby sa nezrealizovalo, scenár by bol katastrofický – pokles prílivu zahraničných investícií do mesta aj na celé Slovensko, znížil by sa počet pracovných miest a klesal by aj počet obyvateľov Bratislavy.“
Metro po železnici
Metro by podľa neho pomohlo celému regiónu. Doteraz totiž nemohlo mestské vozidlo chodiť po želežničných koľajniciach. Po minuloročnom rozčlenení Železníc SR na vlastníka tratí a prepravcu sa uvažuje o tom, že by vagóny metra pokračovali po koľajniciach až do Malaciek, Dunajskej Stredy a Trnavy. Pri modelovej situácii – ak bývate v Podunajských Biskupiciach a pracujete v novom priemyselnom parku pri Malackách, namiesto 70 minút ste v práci za 30.
„Prečo by stavbu metra niekto zastavoval, keď za tridsať rokov môže mať dopravnú sieť, ktorá mu ušetrí peniaze?“ pýta sa Kovalčík. Dopravoprojekt vypočítal, koľko by bolo treba investovať do mestskej hromadnej dopravy, ak by sa metro v Bratislave nepostavilo.
V roku 2010 bude podľa štúdie v Bratislave žiť 529-tisíc obyvateľov, no denne tu bude prítomných 744-tisíc ľudí. Počas trojhodinovej rannej špičky ľudia v meste urobia skoro 322-tisíc ciest s MHD, z toho 282-tisíc obyvatelia mesta a 39 679 občania z okolia. Aby MHD tomuto počtu cestujúcich stačila, bude treba investovať 39 miliárd do obnovy a rozšírenia vozového parku, rozšíriť komunikácie a vybudovať jazdné pruhy pre autobusy a trate pre električky za 1,2 miliardy korún, postaviť nový most – Most Košická za 4 miliardy, prestavať niektoré križovatky a postaviť nové cesty asi za 6,5 miliardy. K tomu treba prirátať environmentálne náklady – zvýšenie hluku, emisií, nehodovosti, stresu z dopravy, čo predstavuje 850 miliónov korún. Ak chceme pripočítať aj stratu času pri doprave do roku 2030, keď má byť metro hotové, ide o sumu 64 milárd korún. Náklady na výstavbu metra sa pritom odhadujú na 60 až 80 miliárd korún.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
