Jozef Ležovič, jeden zo siedmich ocenených zlatou medailou spoločnosti Ferdinanda Martinenga. FOTO - AUTOR
Oživovať spomienky na osobnosti, ktoré toho veľa dosiahli aj v civilnom živote. To je cieľom bratislavskej Spoločnosti Ferdinanda Martinenga, ktorá v piatok večer v kine Mladosť ocenila zlatou medailou spoločnosti sedem legiend športového života. Janu Kurhajcovú, Alexandra Bínovského, Michala Polóniho, Gustáva Herrmanna, Božina Laskova, Jozefa Bujnu a Jozefa Ležoviča.
Kto nehral tenis, nežil
Člen Slovenskej hokejovej siene slávy Michal Polóni nebol len hokejista, ale venoval sa viacerým športom. Nebol ženatý a mnoho chvíľ strávil v rodine Kuželovcov. "Málokto môže povedať, že mal dvoch otcov. Ja áno. Tým druhým bol práve Miško. Ak ste poznali jeho, museli ste poznať aj môjho otca," vysvetlila Eva Kuželová-Kurhajcová. "Všade chodili spolu, výborne sa dopĺňali, ale vedeli sa aj poriadne posekať. A tak kúsok z ocenenia zoberiem aj pre svojho otca. Michal by sa určite nehneval."
Ďalší ocenený, Jozef Ležovič sa do Bratislavy prisťahoval. Bol predsedom slovenského a podpredsedom československého tenisu, ale aj šéfom basketbalistiek Slovana. "Tenis bol voľakedy panským športom a tak sa mu nedostávalo priazne. Preto si rád zaspomínam na svojich spolupracovníkov, ktorí pre tenis pracovali aj po nociach," povedal dnes už 85-ročný Jozef Ležovič, ktorý vraj stále naháňa po dvorci aj mladších protihráčov. "V duchu hesla, že kto nehral tenis, nežil."
Gól rukou by nemali uznať
Bulharský rodák Božin Laskov, ktorý si tiež prišiel prevziať ocenenie, je bratislavskou futbalovou legendou. Na Slovensku sa oženil a vyštudoval medicínu. "V jednom stretnutí priznal gól rukou, hoci o tom vedel iba on a nikto druhý si to nevšimol. Celý život žil v duchu fair play. Jeho pacienti ho mali radi, pre mnohých futbalistov bol vzorom," povedal Peter Kurhajec, predseda Spoločnosti Ferdinanda Martinenga, ktorý mal príležitosť odovzdať ocenenie aj svojej mame Jane Kurhajcovej, československej rekordérke v plávaní.
Chýrny športový lekár Alexander Bínovský dostal cenu in memoriam. Jeho pacientom bol aj bývalý prezident Klubu fair play Ivan Fiala. "Snáď každý športovec mojej generácie sa k nemu raz dostal. Ja tiež, no nie ako vrcholový horolezec, ale ako futbalista nižšej súťaže. Zobral každého, chcel pre ľudí urobiť všetko."
Nepočúvajte kôrnatenie ciev
Gustáv Herrmann bol "doma" v basketbale. Spolu s ďalšími Slovákmi sa stal majstrom Európy v Ženeve v roku 1946, bol úspešným trénerom a pôsobil na bratislavskej FTVŠ. "Je mojím priateľom, ktorého som obdivoval ako basketbalistu, ale aj ako férového človeka. Mali ho radi aj jeho študenti. Bol prísny, ale spravodlivý," povedal Vladimír Černušák pri Herrmannovom oceňovaní.
Zlatú medailu pre atléta Jozefa Bujnu, ktorý bol odcestovaný vAustrálii, prevzal jeho dlhoročný priateľ Ivan Mauer. Bujna dlhé roky držal rekord na 1500 a 800 metrov a venoval sa aj ďalším športom. Vo februári mal 85. narodeniny. "Neseďte na zadkoch, nepočúvajte, ako vám kôrnatejú cievy, hýbte mozgom aj telom," tlmočil Mauer Bujnov austrálsky odkaz.
