Poľnohospodári tvrdia, že zákon neporušili

Poľnohospodárske družstvo Dunaj tvrdí, že neporušilo zákon, keď začalo orať na Sysľovských poliach v Rusovciach, kde sa nachádza jedno z posledných hniezdisk dropa fúzatého na Slovensku. Dohoda o prenechaní nehnuteľnosti na dočasné používanie tohto územia nebola so Štátnou ochranou prírody SR predĺžená. "Od 18. marca, keď sme Štátnej ochrane prírody oznámili nepredĺženie platnosti dohody, nás nikto neoslovil, aby sme rokovali o potenciálnej náhradnej ploche," povedala Mária Kaucichová, štatutárna zástupkyňa družstva.

Podľa Jozefa Chavka zo Štátnej ochrany prírody - regionálnej správy ochrany prírody a krajiny, z ich strany bola veľká snaha biotop na území Sysľovských polí zachrániť. "Po vypovedaní zmluvy sme požiadali obvodný úrad životného prostredia, nech obmedzí používateľa, aby nedošlo k rozoraniu trávnatých porastov, ktoré sme finančne dotovali a vytvorili pre dropa. Upozornením sme poľnohospodárskemu družstvu dali na vedomie, že nesmie meniť charakter tohto biotopu, čo by rozoranie mohlo spôsobiť," tvrdí. Chavko zároveň pripomenul výskyt nielen dropa fúzatého na tomto území, ale aj sokola červenonohého.

Ako však tvrdí Samuel Polakovič, konateľ firmy ROT, ktorá vlastní pozemky v navrhnutej chránenej vtáčej lokalite, podľa vedúcej odboru ochrany prírody a krajiny ministerstva životného prostredia Anny Juskovej nie sú v danom území až do vyhlásenia chráneného územia vyhláškou obmedzené žiadne činnosti. Preto vlastník ani používateľ nepotrebujú na výkon činností v tomto území žiadne povolenie orgánov štátnej správy. Naopak, Chavko tvrdí, že hoci územie ešte nie je vyhlásené za chránené, existuje dohoda, podľa ktorej v navrhovaných územiach platí predbežná ochrana a teda navrhovaný stupeň ochrany. "Ochranári vypracovali návrh zoznamu chránených vtáčích lokalít, ktorý vláda schválila, a odoslalili ho do Bruselu. Zároveň vláda prijala záväzok, že sa k nim bude správať tak, akoby už boli chránené," hovorí Chavko.

Od roku 2001 Štátna ochrana prírody družstvu platila pol milióna korún ročne za to, že navrhované chránené vtáčie územie nebude obhospodarovať. Ako povedal Chavko, družstvo odmietlo ponuku vypracovania agroenvironmentálnej schémy, ktorá by určovala, koľko by mohlo dostať za to, ak by ekologicky šetrne obhospodarovalo toto územie. Celú kauzu momentálne pokladá za medzinárodný škandál, ktorý presiahol hranice Slovenska. "Sú zhrození aj rakúski ochranári, ktorí nás na rozoranie upozornili. Píšu sťažnosť na Európsku komisiu," hovorí s tým, že jediným rozoraním bolo zničených desať rokov práce Štátnej ochrany prírody.

O tom, ktorá strana má pravdu a či rozoraním poľa v navrhovanom chránenom území došlo k spáchaniu trestného činu, momentálne rozhodujú policajní vyšetrovatelia.