|
Čečenská aktivistka Zainap chodí od prvého dňa rusko-čečenského konfliktu po krajine a zhromažďuje filmový a fotografický materiál o zverstvách vojny. Na snímke jej spolupracovník na návšteve u jednej z postihnutých rodín. FOTO - WWW.COCATHEDOVE.COM |
sa trasie. V pozadí kričí ženský hlas: "Veď on ešte dýcha! On ešte dýcha!" Autentický záber, žiadne špeciálne efekty. Diváci sa pozerajú na zomierajúceho človeka.
Zainap, žena, ktorá smrť mladého chlapca nakrútila, je Čečenka. Filmovať to, čo vojna v jej krajine od svojho prvého dňa spôsobuje, sa stalo pre ňu životnou náplňou. Zhromaždila najväčší archív filmov a fotografií o rusko- -čečenskom konflikte a jeho časť, ktorú sa jej spolu s priateľmi podarilo vyviezť na Západ, zaradil do svojho dokumentu Coca - čečenská holubica švajčiarsky režisér Erik Bergkraut. Portrét tejto čečenskej ženy na pozadí vojny si mohli v piatok pozrieť aj návštevníci šiesteho ročníka festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Od stredy sa konal v Bratislave na troch rôznych miestach.
Kinosála pred premietaním praskala vo švíkoch, návštevníci boli ochotní stáť aj na jednej nohe a vidieť iba časť plátna, len aby mohli zostať. Špeciálnym hosťom premietania totiž bola aj protagonistka filmu, aktivistka Zainap spolu s režisérom a Irenou Brežnou, švajčiarskou publicistkou, pochádzajúcou zo Slovenska, ktorá oboch zoznámila. Odhaduje sa, že asi 180- až 300-tisíc ľudí zomrelo od začiatku čečenskej vojny v roku 1994. Z toho približne 35-tisíc bolo detí.
"Vojna robí z ľudí zvieratá," hovorí v dokumente ruská novinárka Anna Politkovskaja, ktorá informuje o Čečensku. Prežila pokus o otravu. "Ruskí vojaci si podobne ako americkí v Iraku nahrávali v Čečensku home videá. Svoj každodenný život. No niektorí začnú mať po návrate čečenský syndróm, a preto niektoré nahrávky končia u mňa," tvrdí novinárka. Nasledujú zábery pripomínajúce fotografie z väznice Abú Ghrajb alebo z koncentračných táborov druhej svetovej vojny. Ponižovanie, bitie, masový hrob a pohľad na dobité vychudnuté mŕtve telá, zhromaždené na kope.
Podľa slov tvorcov má film pred sebou ťažkú úlohu - snaží sa svetu vyvrátiť názor, že bežní Čečenci sú teroristi. "Nie je súčasťou nášho náboženstva ani tradície, aby sa ženy sebaobetovali a zabíjali pritom nevinných ľudí," tvrdí v dokumente Zainap. Tak ako väčšine Čečencov aj jej je cudzie akékoľvek násilie.
Film režiséra Bergkrauta už precestoval takmer celý svet, zúčastnil sa na prestížnom Berlinale, Tribeca Film Festivale v New Yorku, filmovom festivale v Brisbane v Austrálii a nominovali ho na cenu amsterdamského filmového festivalu.
DOROTA KRÁKOVÁ
