Z centra miznú tradičné kaviarne, viac sa je

"Nechcem povedať, že s tradičným kaviarenským životom je u nás koniec, ale dnes sa do toho ľudia púšťajú ťažšie ako kedysi," myslí si Marián Voltemar z Občianskeho združenia staromestských kaviarnikov, majiteľ kaviarne Korzo, Múzejka a hudobného klubu a kaviarne Štúdio.

"Aj klientela vyzerá, že je zameraná inam, trend ide skôr do gastronómie, ktorá obsahuje nejakú zábavu a myšlienku. Také kaviarne, kde si v pokoji prečítate noviny, sú naozaj na ústupe," tvrdí kaviarnik. "Voľakedy boli po meste malé predajne potravín a lahôdky, ale dnes sa preferujú skôr veľké obchody v nákupných centrách."

Majitelia podobných zariadení sa podľa neho prispôsobujú klientele. "Jedna vec je tradícia a druhá vec je ekonomicky to utiahnuť," povedal.

Príkladom môže byť bývalá Berlínka v budove Slovenskej národnej galérie, z ktorej sa nedávno stal bar s kubánsky ladeným interiérom. "Po návšteve v galérii sme vždy boli zvyknutí zájsť si s priateľom do Berlínky na kávu alebo džús, ale minulý týždeň sme boli prekvapení," povedala Barbora Jelínková, ktorá navštívila v nedeľu popoludní bar.

"Ako sme vchádzali, dvere sa samy otvorili a v nich stál upravený muž v saku a kravate. Čakali sme, kým vyjde, pretože sme si mysleli, že je to návštevník. On nás však pozval ďalej a usadil nás. Nebolo to nepríjemné, ale čakali sme úplne inú atmosféru," tvrdí.

Podľa Voltemara podporiť klasické kaviarne v meste by sa malo cielenými aktivitami samosprávy. Podpora umelej koncentrácie podnikov na určitých miestach v centre je podľa neho nesprávna.

Zo strany hostí je záujem o živú hudbu, v čase koncertov býva vyššia návštevnosť. "Viem, že je aj dosť hudobníkov, ktorí by mali záujem hrať v kaviarni, no bohužiaľ, nie všade sa to dá. Ako však počúvam reči rôznych štamgastov, oproti minulému roku sa teraz hrá menej a v menšom počte podnikov," tvrdí Voltemar.

O podporu atmosféry klasických bratislavských kaviarní sa snažila v minulosti aj Komunitná nadácia Bratislava, nezisková organizácia, ktorá sa snaží o oživenie a posilnenie zdravého lokálpatriotizmu v meste. "V roku 2002 sme zorganizovali projekt S chuťou po Bratislave, do ktorého sa zapojilo šesť staromestských kaviarní. Ich majitelia prispievali časťou zo zisku do fondu, z ktorého sa potom financovali rôzne podujatia v meste, napríklad Poézia v uliciach," povedala Daniela Danihelová z nadácie. Napríklad kaviareň a cukráreň Mayer z každej predanej kávy odovzdala do Fondu Júliusa Mayera, tradičného bratislavského cukrára, jednu korunu, Grémium päť percent výnosu z predaja krémešov venovalo na podporu mladých gastronómov. "Získané prostriedky sa použijú napríklad na návštevu mladých učňov v tradičných viedenských kaviarňach a reštauráciách na podporu myšlienky, že cukrárenské, kaviarenské a reštauračné zamestnania mali kedysi aj u nás tradíciu a dedili sa," tvrdí Danihelová. Momentálne v nadácii uvažujú, ako by mohli celý projekt oživiť a dostať viac do povedomia Bratislavčanov i návštevníkov Starého Mesta.

Samospráva podľa vyjadrenia Petra Kimijana, vedúceho referátu komunikácie s verejnosťou z miestneho úradu, podporuje kaviarenstvo regulačnými a kontrolnými mechanizmami, obsiahnutými vo všeobecných záväzných nariadeniach. "K zlepšeniu kaviarenstva by mohlo dôjsť, ak by kaviarnici dodržiavali nariadenia a rešpektovali napríklad právo obyvateľov na pokoj po 22.00," povedal.

DOROTA KRÁKOVÁ

FOTO SME - PAVOL FUNTÁL