Donnerova kaplnka sv. Jána Almužníka je obnovená

Kaplnka sv. Jána Almužníka bola dokončená v roku 1732. Patrí k najvýznamnejším stavbám barokovej architektúry na Slovensku. Je postavená v duchu viedenského barokového klasicizmu a aj za hranicami našej krajiny je považovaná za jednu z najkvalitnejších barokových realizácií.

Imrich Eszterházy zveril výzdobu kaplnky jedinečnému majstrovi sochárskeho umenia 18. storočia v nemeckom prostredí - Georgovi Raphaelovi Donnerovi (1693 - 1741) z Viedne.

Obnovovaná bola viackrát, čo dokazujú nápisy na kartuši alebo na klenbe kaplnky - v rokoch 1876, 1875, 1902 a v rámci komplexnej obnovy Dómu v 70. rokoch minulého storočia. Súčasnú obnovu a reštaurátorský výskum realizovali akademický sochár Ľubomír Sabo a akademický maliar Miroslav Šurin s použitím podkladov vypracovaných združením pre obnovu a reštaurovanie pamiatok Villard v roku 2003.

Vstupný portál kaplnky

Kaplnka, ktorá sa nachádza vľavo od hlavného oltára Dómu, hneď zaujme honosným vstupným portálom, koncipovaným ako slávnostná brána. Je lemovaný modrou drapériou s bohatými záhybmi, pozlátenými strapcami a zlátenými ornamentmi, ktorá napodobuje brokát. Drapériu roztvárajú anjeli putti.

Portál je tak majstrovsky vytvorený technikou štukolustro, že nevidno rozhranie medzi skutočným červeným mramorom (schody, postamenty a pravá voluta) a jeho napodobeninou (vyššie časti portálu). To sa týka aj anjelikov putti, ktorí sú vytvorení z napodobeniny bieleho mramoru.

Kaplnku oddeľuje od lode kostola bohato tvarovaná mreža z kovaného železa a bronzu.

Reštaurovanie

Vykonávalo sa konzerváciou a rekonštrukciou - doplnením a domodelovaním poškodených detailov, špárovaním spojov a odstránením nevhodných tmelov a nepôvodných vrstiev. Anjeli mali praskliny, prelomené krídla a chodidlá, chýbali im prsty na rukách a nohách. Mreža, ktorej krídla sa uvoľnili z rámu a trením poškodzovali podlahu, bola stabilizovaná, obnovená bola pôvodná povrchová úprava a patina, taktiež boli doplnené poškodené a chýbajúce detaily.

foto sme - miroslava cibulková

Stranu pripravila

MILADA ČECHOVÁ

Podnet na prístavbu kaplnky sv. Jána Almužníka k Dómu

sv. Martina dal Imrich Eszterházy, keď bol v rokoch 1725 - 1745 ostrihomským arcibiskupom a prímasom Uhorska.

Postavili ju v rokoch 1729 - 1732 na mieste bývalej gotickej sakristie ako mauzóleum alexandrijského patriarchu sv. Jána

Almužníka, ktorý bol

Eszterházyho životným vzorom. Pod kaplnkou bola vybudovaná krypta, do ktorej bol Eszterházy po smrti v roku 1745 pochovaný.

Baldachýnový oltár

Kompozičným ťažiskom kaplnky je baldachýnový oltár, na ktorom je umiestnený dvojitý sarkofág s ostatkami svätca. Vnútorná časť sarkofágu je strieborná, čiastočne presklená, vrchná je mriežkovaná, z kovaného železa.

Spod sarkofágu sa spúšťa drapéria, po stranách stoja elegantné figúry anjelov v ladných pózach. Tie dopĺňajú postavičky anjelikov nesúce atribúty svätca - biskupskú palicu a čiapku, anjelici pod baldachýnom nesú kráľovskú korunu.

Na oltár umiestnil Donner ešte sedem bronzových reliéfov, zobrazujúcich utrpenie Krista, avšak s porušenou postupnosťou.

Pri výzdobe kaplnky boli použité materiály ako mramor, sadra, štuka, pozlátený bronz, mosadz a železo.

Reštaurovanie

Rekonštrukciou boli v sadrovom materiáli doplnené rúška v rukách anjelov, jednému anjelovi bolo pripevnené odlomené krídlo a odlomený prst. Pätky a hlavice pilastrov taburnákula boli nanovo vymodelované zo štuky povrchovo upravenej imitáciou bronzu. Bol obnovený kríž s korpusom ukrižovaného Krista uchovávaný v kostole a nahradil sekundárny kríž, ktorý bol na oltári doteraz.

V rámci reštaurovania boli odstránené všetky nevhodné druhotné zásahy tak, aby sa výsledok maximálne priblížil autentickému výrazu diela.

Telo sv. Jána Almužníka bolo pôvodne pochované na Cypre v Amathone, do Bratislavy sa dostalo v roku 1526. Pozostatky svätca boli uložené najprv na Hrade, potom v roku 1530 v kláštore v Marianke, ale ešte v tom istom roku ich na príkaz Ferdinanda I. preniesli do pokladnice Dómu sv. Martina a v roku 1632 ich dal Peter Pázmány preložiť do presbytéria.

Ostatky bývali vystavené verejnej úcte raz do roka 12. novembra. V rokoch morovej epidémie 1678 - 1679 a 1712 - 1713 ich ako vzácnu protimorovú relikviu nosili na procesiách po meste.

Do samostatnej kaplnky, ktorú dal vybudovať Imrich Eszterházy, boli ostatky svätca prenesené 26. októbra 1732.