"Rybník sme vypustili 20. októbra. Všetky ryby a vodné živočíchy (kapre, tolstolobiky, šťuky, zubáče, raky či korýtka) sme predtým preniesli do ostatných troch jazier," hovorí Anton Jasenovec, predseda staromestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu. V priebehu niekoľkých dní premiestnili okolo 1300 rýb.
Pozemky na Železnej studničke patria mestu vrátane území, na ktorých sú vodné plochy. Ich správcom sú Mestské lesy. Táto organizácia prenajala štvrté jazero súkromnej agrofarme. "Chceme, aby na Železnej studničke bola k dispozícii aj iná forma rybárčenia - komerčnejšia. Nový nájomca rybník zarybní a bude sa oň starať. Jazero bude bohatšie zarybnené a ten, kto si tu bude chcieť zachytať, si za úlovky jednorazovo zaplatí. Tiež si tu ryby budú môcť ľudia rovno opekať a robiť si v okolí pikniky," hovorí Vladimír Kutka, riaditeľ Mestských lesov.
Podobné rybníky sú aj v okolí Bratislavy. To, že sú bohatšie zarybnené, dáva väčšiu šancu víkendovým rybárom získať úlovok. "S rybárskym zväzom sme sa pokúšali o dohodu už dlhší čas. Na Železnej studničke majú prenajaté tri zo štyroch jazier dokopy za 50-tisíc ročne. Súkromník, ktorý si prenajal štvrté jazero, bude platiť 30-tisíc ročne," povedal Kutka. Dodal, že obnoví aj hrádzu a napúšťacie zariadenie, ktorým voda vteká do jazera. Anton Jasenovec z rybárskeho zväzu však tvrdí, že zväz dá Mestské lesy na súd.
"Pozemok, na ktorom je rybník, síce patrí mestu, ale stavba je naša. Rybník vybudoval rybársky zväz v roku 1980 a odvtedy nebol vypustený. Investovali sme doň štyri milióny korún."
Kutka oponuje, že to, že do rybníka investovali neznamená, že sa stali jeho vlastníkmi. Snaha rybárskeho zväzu zapísať štvrté jazero na Železnej studničke do katastra ako svoj majetok bola zatiaľ neúspešná.
