Momentka pred medzištátnym stretnutím amatérov Maďarsko - ČSR, v ktorom naši roku 1930 prehrali 1:4. Pavol Šoral ako kapitán je úplne vpravo. FOTO - ARCHÍV |
Mená prvých slovenských futbalových reprezentantov z roku 1939 sú známe. Ťažšia je už odpoveď na otázku, kto zo Slovákov obliekol ako prvý reprezentačný dres ČSR. Nebol to známejší brankár F. Kardoš, hráči F. Daučík, L. Šťastný, E. Kováč, Š. Čambal ani J. Luknár, lebo tí nasledovali na prekvapenie až po Pavlovi Šoralovi z l. ČsŠK Bratislava. Ten reprezentoval už 28. 10. 1929 v Prahe proti Juhoslávii (4:3) a to bolo veľké prekvapenie.
Ako amatér s profesionálmi
Šoral sa dostal v tom zápase medzi hráčov ako Bělík - Burgr, Hojer, Madelon, Káďa, Vodička, Kloz, Silný, Jehlička. V druhom zápase v Prahe, tiež proti Juhoslávii (2:1) 2. 8. 1931 si zahral polčas aj s Pláničkom, Čtyřokým, V. Bradáčom, Pučom. A bolo veru neľahké vtesnať sa ako jediný zo Slovenska medzi pražských profesionálov. Veď Slavia a Sparta boli vtedy také vychýrené európske mužstvá, že tréneri neboli odkázaní na pomoc iných, dokonca spomedzi amatérov akým bol Šoral. Hral však výborne, keď si ho tréneri Henči a Fanta vtedy vybrali. Neboli sami, veď Paľko, ako ho všade nazývali pre útlejšiu postavu, hral osemkrát aj za amatérske mužstvo ČSR, kde sa predstavili najväčšie nádeje štátu. Takmer siahal na letenku talianskeho svetového šampionátu 1934, no stalo sa nešťastie. 29. apríla 1934 hrali priateľské stretnutie výbery Západoslovenskej župy a Maďarského zväzu. Po štvrťhodine mu obranca Hedl z SC Ligeti šľapákom zlomil nohu. Výhra Slovákov 5:1 nebola veru na oslavu. Po nej sa 31-ročný hráč, iba tri dni čerstvý ženáč, na ihrisku už neobjavil. Až po rokoch začal trénovať v ŠK ASO a potom mladých na Tehelnom poli.
Aj Pláničkovi dva góly
Zaslúži si našu pozornosť nielen za prvenstvo v reprezentácii ČSR, ale aj za takmer 11-ročnú činnosť v l. ČsŠK Bratislava, kde patril medzi nenápadných, ale skvelých futbalistov ako Holý, Čulík, Kuzma, Čambal, Kardoš, Polák, Šťastný. Šoral bol cenný a všestranný hráč. Vynikal technikou i rýchlosťou a to ho predurčilo hrať na krídle. Rovnako na pravej i ľavej strane. Hrával aj na spojke, v zálohe a skončil ako výborný obranca. Mal zdrvujúce ďalekonosné strely. Stačí spomenúť, že s l. ČsŠK získal šesť titulov amatérskeho majstra Slovenska a často bol aj kapitánom mužstva. Slávne bolo víťazstvo nad Newcastlom 8:1 - ani pri ňom nechýbal. Dva góly dal v Bratislave aj Pláničkovi, keď ŠK vyhral nad majstrom ČSR Slaviou 4:3. Podobne pochodil aj amatérsky majster ČSR Židenice, ktoré prehrali v Bratislave 3:8, i Maďari z mužstva Újpestu a Hungárie 2:6. Šoral vždy dvakrát skóroval.
Do služby na 11 rokov
Zaujímavé bolo tiež, ako sa tento skvelý hráč dostal do Bratislavy. Narodil sa 18. 1. 1903 v Štubnianskych Tepliciach. Do roku 1922 hral Šoral za rôzne kluby, lebo registrácia ešte nebola. Po pôsobení v Kremnici a Martine mu vystavili legitimáciu. Keď si jeho klub v lete 1923 pozval z Bratislavy na zmeranie výkonnosti l. ČsŠK, prehral s ním 1:8. Hrajúcim trénerom belasých bol vtedy Š. Priboj. Jemu i vedúcim sa strelec jediného gólu domácich zapáčil a na takmer 11 rokov si ho zobrali do služieb v Bratislave. Skončilo sa to reprezentačnou kariérou a Šoral hral od zrodu slovenského futbalu so všetkými najlepšími hráčmi tých rokov. Rozlúčil sa s týmto svetom v Bratislave 29. 8. 1977.
IGOR MRÁZ