Pomník Márie Terézie na snímke vľavo, vpravo prázdny pozemok po zbúraní krajinskej sýpky (1911). FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Námestie Ľudovíta Štúra
Toto pekné námestie pri dunajskom nábreží je centrom viacerých ulíc. Vyúsťuje doň Mostová (dnes Medená), Justiho rad (Vajanského nábrežie) a Batthyányho (Rázusovo) nábrežie.
Názov Korunovačné námestie dostalo podľa kopca, ktorý 96 rokov stál v jeho strede. Korunovaní králi koňmo vychádzali na kopec a tam švihli vytasenou šabľou na štyri svetové strany na znak toho, že sú pripravení obrániť krajinu pred nepriateľským útokom z ktorejkoľvek strany.
Korunovačný kopec
Známy historický kopec postavili v roku 1775 nákladom 39 999 zlatých a tvorila ho zemina privezená zo všetkých žúp. Okolo kopca stála ozdobná žulová ohrada s tromi prístupovými cestami od mesta, od Vodných kasární a od nábrežia. Zatrávnené svahy korunovačného vŕšku boli lemované stĺpmi a reťazami.
Za mešťanostu Henricha Justiho z uznesenia mestskej rady a pod zámienkou novej úpravy ulíc 4. mája 1870 zbúrali túto unikátnu, široko-ďaleko známu historickú pamiatku (demolácia stála 580 zlatých), pravda, s ubezpečením, že na jej mieste postavia dôstojný pomník, ktorý bude pripomínať korunovácie. Zeminou z kopca zasypali niekdajšiu Kindervatterovu záhradu, časť kamenných stavebných prvkov predali, časť sa dosť dlho povaľovala pri ceste na Mlynských nivách a stĺpy využili pri oplotení Fülepovej záhrady na Palisádach.
Namiesto kopca socha
Neskoršie, v roku 1897 sa na miesto korunovačného kopca dostala pôsobivá jazdecká socha Márie Terézie z kararského mramoru, monumentálne dielo Jána Fadrusza, oddelené od Dunaja kamennou balustrádou. Mesto vynaložilo na toto umelecké dielo 150 000 zlatých.
Je to skôr svojrázna socha Márie Terézie ako pamiatka na korunovácie. Sochu obkolesuje štylizovaná železná ohrada, ktorá chráni svieži trávnik a kvetinovú výsadbu a je osobitnou okrasou námestia.
Na slávnostnom odhalení sochy 15. mája 1897 sa osobne zúčastnilo aj jeho veličenstvo František Jozef I. s celou rodinou, v sprievode uhorského prímasa a členov oboch zákonodarných zborov. Zároveň so sochou vysvätili v ten istý deň aj obnovenú vežu františkánskeho kostola.
(Nabudúce Námestie Ľ. Štúra, pokračovanie.)
