FOTO - ARCHÍV FIRMY TRE |
Kozub je odnepamäti symbolom rodinného tepla. Bývanie v panelových domoch však výrazne obmedzilo využívanie kozubov v domácnostiach. Užijeme si ich skôr v chalupách a rodinných domoch. Obmedzené možnosti ponúkajú ešte staršie tehlové domy so zachovaným vlastným komínom.
Aby sa dal kozub v dome umiestniť, musí vybraná miestnosť spĺňať niekoľko zásadných parametrov.
Najdôležitejšia je možnosť odvádzania splodín do komína. Umiestnenie komína je určujúce pre ďalšie rozloženie priestoru.
Umiestnenie kozuba
V podstate nám umiestnenie kozuba ponúka dva varianty. Fasádny variant počíta s kozubom ako súčasťou jednej zo stien, prípadne rohom obytnej miestnosti. Variant stredový umiestňuje kozub neštandardne - v strede obytnej miestnosti. S touto možnosťou musí počítať už projekt domu, pretože kozub sa dá umiestniť iba tam, kde je komín.
Umiestnenie kozuba sa dá do určitej miery porovnať s problémom umiestnenia televízora - rodina sa musí rozhodnúť, či stredobodom miestnosti bude kozub, alebo obrazovka. Podľa toho potom umiestňuje sedací priestor. Ideálna situácia je, ak miestnosť dovoľuje vytvoriť dve centrá - kozubové aj televízne.
Ochranná zóna
Okolo kozuba musí byť vyčlenená a dodržaná ochranná zóna. Ide najmä o podlahovú krytinu a nábytok z horľavých materiálov. Mala by byť dodržaná vzdialenosť 60 až 80 centimetrov od kozuba. Podlaha by v tomto priestore mala byť z ohňovzdorného materiálu - či už z obkladu, dlažby, ale napríklad aj zo skla.
Kozub je priestorovo náročná časť interiéru, vytvára však možnosť pre rôzne dekorácie. Finančne je menej náročný ako napríklad kachle, ale aj jeho praktické využitie je obmedzenejšie. Kozub môže do určitej miery vykurovať niektoré priestory, najmä ak komín vedie stredom domu, ale nedá sa s ním počítať ako s hlavným zdrojom vykurovania. Pri nižšej náročnosti na obkladový materiál sa kozub dá postaviť už za 40- až 50-tisíc korún. (jp)
FOTO - ateliér keramik art
Niet nad klasickú pec
Neopakovateľnú atmosféru tepla domova vedia vytvoriť klasické kachľové pece. Podobne ako pri kozuboch aj v tomto prípade platí, že s nimi musíme počítať už pri projektovaní domu. Pravé kachľové pece fungujú na princípe akumulačných pecí s keramicko-šamotovými stenami. Tie majú hrúbku 8 - 18 cm. Kachle by nemali mať kovovú vykurovaciu vložku, ktorá by negatívne ovplyvňovala ionizáciu vzduchu. Vysoká teplota z vnútorného ohniska sa cez keramický plášť odvádza vo forme sálajúceho tepla do miestnosti.
Väčšina firiem, ktoré kachle vyrábajú, považujú ich vnútornú konštrukciu a technológiu stavania za svoje know-how. Kachle sú však naozaj dlhodobou investíciou, životnosť šamotovej výstelky je 50 až 100 rokov.
Účinnosť vykurovania je 80 - 90 %, spotreba dreva 4 - 8 kilogramov.
Postup pri vykurovaní
Pec sa v priebehu jednej až dvoch hodín vykúri na plný výkon, potom sa dvierka vzduchotesne uzavrú. Keramická pec potom do priestoru odovzdáva naakumulovanú energiu až 24 hodín. Zároveň udržiava iónovú rovnováhu v miestnosti. Tento typ tepla má dokonca liečivé účinky.
Vďaka vysokej teplote pri spaľovaní sa vytvára len málo popola. Stačí ho odstrániť raz za dva mesiace.
Projektovanie kachieľ je vážna veda. Vyžaduje odborné znalosti a dlhodobé skúsenosti. Kachľami sa dá vykúriť niekoľko miestností.
Cena kachieľ nie je až taká závratná a pri súčasnej cene energií sa jej návratnosť pohybuje len v horizonte niekoľkých rokov. Pohybuje sa cca od 80-tisíc vyššie. Určuje ju kvalita keramiky, veľkosť, členitosť a prídavné prvky.
FOTO |