Ilustrácia Peter Kľúčik.
O zlom mene
V jeden večer sa rozplakal zbožný muž, ktorý sa riadil prikázaniami, a takto sa žaloval Bohu:
- Ó Pane, povedz mi, kde robím chybu, keď sa nemôžem presadiť v mojom povolaní?
Uľútilo sa Bohu neboráka a riekol mu:
- A či sa môže presadiť človek, ktorý sa volá Isachar Nemmelstein? Zmeň svoje meno a nazvi sa M. C. Shitom, D. J. Fuckom alebo aspoň Picom! Potom budeš úspešný!
I učinil tak muž, premenoval sa na D. J. Skunka a stal sa populárnym.
O druhej potope
Stalo sa, že Hospodin už nemohol počúvať isté komerčné rádio. I vstúpil do živého vysielania.
- Koho máme na linke? - spýtal sa moderátor.
- Tu je Hospodin.
- Fajn, chceš vyhrať dve vstupenky na super akciu Lážo-plážo?
- Chcem ťa varovať...
- Díky, ale najprv musíš odpovedať na otázku... si redy? Táákže... po koľký raz sa bude konať táto super akcia?
- V ten deň zošlem na zem prudký dážď, ktorý zahubí všetko živé...
- Díky, ale usporiadatelia mysleli aj na toto. Bude tam veľký vojenský stan a pršiplášte sa budú rozdávať zadarmo... Takže, aká je tvoja odpoveď?
- Bude to potopa, akú si ľudstvo nepamätá od Noemových čias...
- Neodpovedal si správne, takže sa maj... A my dáme šancu niekomu inému.
O lži a spravodlivom treste
V jeden deň Boh zistil, že sa jeho fotografia objavila na titulnej strane bulvárnych novín. I rozhneval sa prenáramne a navštívil šéfredaktora.
- Ako si sa opovážil napísať, že som si kúpil sako v butiku, do ktorého moja noha nevkročila?! - riekol hromovým hlasom.
I preľakol sa šéfredaktor a padol na kolená.
- Odpusť mi, ó Pane, ale majiteľ butiku je mojím švagrom a potrebuje reklamu.
- Či ty nevieš, že ja som tvoj Boh, ktorý značku odevu nikdy nemení?! - hneval sa Hospodin. - Do smrti budeš v pote tváre predávať svoj plátok na najrušnejšej križovatke v meste a tvoje plemeno bude naveky prekliate!!
A zavolal Hospodin vydavateľovi.
O správnej voľbe
Obľúbil si Hospodin istú televíznu rosničku, ktorá mala na ľavom pleci vytetovaného hada a na pupku pearcing. Bola to žena, ktorú navštevovali mnohí muži, ale ani s jedným nepočala. Raz, počas modlitby, zverila Bohu najväčšie tajomstvo:
- Ó Pane, včera som podpísala zmluvu, podľa ktorej budem moderovať erotickú reláciu. Urobila som dobre, Pane?
I vzdychol si Boh a povedal:
- Choď, žena, a rob to, v čom sa vyznáš najlepšie...
O dobrých ľuďoch
Raz sa chcel Hospodin rozptýliť a preto zašiel na súťaž Miss.
- Kto ste, pane? - spýtal sa ho ochrankár.
- Som najväčší! - riekol Boh a trochu sa pritom začervenal.
- Mediálni partneri sú už v lóži. - I usadil ho ochrankár na miesto, označené V. I. P., kde bolo veľa bodrých ľudí, ktorí mu začali ihneď tykať. Pojali ho po súťaži na recepciu, netušiac koho hostia. Hospodin sa cítil dobre a keď si ráno objednával taxík, riekol:
- Vy ste národ vyvolený, ktorý užíva moje dary!
Všetci sa smiali a jeden z nich dal Hospodinovi svoju vizitku.
O vyvedení národa
Pozrel si Hospodin rebríček sledovanosti a zhrozil sa! I riekol svojmu obľúbenému zabávačovi:
- Čo si to urobil? Tvoj program čoskoro zrušia!
Padol úbohý zabávač na kolená a horko sa rozplakal:
- Neviem, čo sa deje, ó Pane! Ľudia už nechcú počúvať dvojzmyselné vtipy a veselé príhody z nakrúcania... Čo mám robiť?
I riekol Boh:
- Vstaň a choď na horu Netaniah, vyveď tam celý národ a urob kasting! Nech všetci spievajú a tých, čo nevedia, vyber do svojej relácie!
Tak urobil muž, ako mu kázal Hospodin a sledovanosť stúpla. Šou sa vysielala stopäťdesiat rokov.
O správnych pokrmoch
Rozhneval sa Hospodin prenáramne. I objavil sa na pľaci počas výroby televíznej relácie o varení.
- Či neviete vy, maloverní, že národ váš v biede trpí?! A vy mu zatiaľ kážete, ako má variť pokrmy z lososa, marinovaného vo whisky! Traste sa, lebo moja pomsta bude strašná!
Padol celý výrobný štáb na kolená a moderátor sa rozplakal:
- Do mojej relácie, ó Pane, chodia variť len celebrity a tie iné jedlá variť nevedia...
Uľútilo sa Hospodinovi úbožiaka a prezradil mu desatoro rodinných receptov, podľa ktorých potom varil. O dva mesiace tak klesla sledovanosť, že jeho reláciu zrušili.
O zlom umelcovi
Pozvali raz Hospodina na krst cédečka málo úspešného speváka. Hospodin bol namrzený, lebo nemali suché martini a preto sa s nikým nebavil.
O polnoci, keď bola spoločnosť v nálade, podišiel Boh k spevákovi i uderil ho päsťou do tváre. Vyrazil mu dva zuby.
- Prečo si mi to urobil, ó Pane? - bedákal úbožiak.
- Lebo ťa už nemôžem počúvať! - riekol Boh. - Nemáš feeling a tvoj hlas je tuctový!
Potom mu strčil do rúk gitaru a povedal:
- Teraz choď a spievaj!
I neborák učinil tak. Spieval a šušlal, pričom jeho hlas bol od strachu chrapľavý.
- Odteraz budeš vždy len takto spievať a tvoje cédečká sa predajú! - riekol Boh a dal si vodku.
O viere
Na večierku uvidel Hospodin človeka, ktorý vedel napodobňovať slávnych ľudí. Boh sa chcel s ním už dávno zoznámiť a tak mu jednoducho povedal:
- Vedel by si napodobniť aj mňa?
Muž na to odvetil:
- Pozri sa vôkol seba, Pane, a uvidíš, že to vôbec nie je ťažké...
I rozhliadol sa Hospodin a všade videl povrchných, nadutých ľudí, ktorí sa tvárili bohorovne. Pochopil, že muž je v umeleckej kríze a potrebuje pomoc.
- Skús to ešte raz a naposledy! Skús ma napodobniť a uvidíš! - riekol Hospodin a začal piť šampanské s vodkou. Muž ho nasledoval. Potom sa obaja vyzliekli a v spodnej bielizni tancovali na parkete latino.
I boli tam novinári z bulváru, odfotili ich a zverejnili na titulnej strane.
Na druhý deň nešťastný imitátor volal k Bohu:
- Éli, éli, láma sabachtáni! Prečo si mi to urobil, Pane? Prečo si ma opustil? Hanbím sa chodiť po ulici!
Ale Boh sa mu ozval až o dva dni, lebo ho bolela hlava:
- Prepáč mi, ale mám v tých novinách štvrtinový podiel. A ty si nabudúce dávaj pozor! Dnes nesmieš veriť nikomu!
Tak riekol Boh a ako odškodné poslal mužovi tričko i zapaľovač s logom svojich novín.
O dobrom odpočinku
Pýtali sa rosničky Hospodina, kam majú ísť v lete na dovolenku:
- Bude to Grécko, Pane? Alebo máme ísť do Chorvátska, či na Malorku? Prezraď nám, kde bude dobré počasie?
Rozhneval sa Hospodin nad toľkou drzosťou i riekol hromovým hlasom:
- Či snáď ja, Boh, mám radiť tým, ktorí sa živia predpoveďou počasia?! Odíďte, vy trúby, čo najďalej a neobťažujte ma hlúposťami vo chvíli, keď zháňam tácky na grilovanie!!
Preľakli sa rosničky a na uzmierenie mu ukázali svoje silikónové implantáty.
Boh sa zľutoval, pozrel si ponuku Last minute i takto riekol:
Choďte do Egypta a natierajte sa olejom s ochranným faktorom dvadsať! Toto robte na moju pamiatku!
O duchovnej krádeži
Sedel raz Hospodin v spoločnosti ľudí zo šoubiznisu. Rozprávali veselé historky, a pridal teda niekoľko vtipných príhod o stvorení sveta. Celebritám sa veľmi páčili a dobre sa na nich zabávali.
Po čase Hospodin sledoval talkshow, v ktorej jeden z účinkujúcich rozprával Hospodinove zážitky v prvej osobe. I rozhneval sa prenáramne a na druhý deň opovážlivcovi zavolal na mobil:
- Padni na kolená, úbožiak! Prečo rozprávaš o stvorení sveta tak, ako by si ho sám zažil!!
Ale drzý humorista sa nezľakol:
- Máš na to svedkov, že sú tie príhody skutočne Tvoje?
- Ako môžem mať svedkov, keď na počiatku som bol ja a nikto iný!
- Tak vidíš! Tie príhody si niekde počul a neskôr si si ich prisvojil. Nepatria nikomu a môže ich rozprávať každý!
- Ty sa opovažuješ o mne pochybovať?! - rozhneval sa Hospodin a krvný tlak sa mu zvýšil.
- Upokoj sa Pane a poď si vypiť, - lákal ho humorista. - Tvoje príhody som povedal so šarmom a vtipom. Aj pointy vyzneli lepšie, ako z tvojich úst!
I urazil sa Hospodin a v spoločnosti ľudí zo šoubiznisu už nikdy žiadnu príhodu nepovedal.
Cyklus Poviedka na piatok pripravuje © Literárna a kultúrna agentúra LCA. Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka
Rasťo Piško sa narodil 7. apríla 1962 v Martine. V roku 1999 debutoval knihou rozhlasových a televíznych humoresiek Z druhej ruky. Je spoluautorom kabaretných a humoristických programov Apropo, Bravissimo, Pošta Horný výplach a mnohých ďalších. V Bratislave na Novej scéne 14. marca 2003 premiéroval svoju hru Bude ako nebolo alebo Hände hoch! v réžii Karola Spišáka. Pripravuje na vydanie zbierku poviedok Stručné dejiny kvasenej kapusty.
Maliar Peter Kľúčik sa narodil 16. marca 1953 v Bratislave. Absolvoval VŠVU u prof. Albína Brunovského. Je členom výtvarnej skupiny G bod, venuje sa maľbe a voľnej grafike. Je laureátom viacerých ocenení, napríklad Najkrajšia kniha roka, Cena Ľudovíta Fullu, alebo Cena na Medzinárodnom Bienále ilustrácií v Barcelone.
Uverejnená ilustrácia je z novej knihy Kornela Földváriho: Päťadvadsať. Reprezentatívny prierez súčasnou slovenskou karikatúrou je napísaný príťažlivým esejistickým štýlom, hodnotí trendy a analyzuje tvorbu 25 karikaturistov.
