FOTO
úspechoch zomrel 20. 5. 1956 v Budapešti. Bol členom klubu MTK a s jeho legitimáciou bol na troch olympiádach. Ba stal sa nielen najúspešnejším olympionikom Slovenska, ale bol nedostižný aj v celom Uhorsku. Jeho bilancia spod piatich kruhov v ôsmich disciplínach sú dve zlaté, štyri strieborné a jedna bronzová medaila. Okrem toho bol svetovým rekordérom na 220 m za 2:26:8 min. (1908), šesťnásobný uhorský rekordér a 14-násobný majster krajiny. V tých časoch najväčšia plavecká hviezda.
Tri medaily na začiatok
Nemal ešte ani 20 rokov, keď ho ako jedného z dvoch Slovákov nominovali (druhým bol atlét Z. Speidl z Lučenca) na OH do Paríža. Vyrastal vlastne na rieke Morava, lebo plávanie bolo jeho veľkou zábavou. A keď rieka zamrzla, vyžíval sa na korčuliach. Nemal vo vode súpera, splýval s vodou ako ryba, voľný spôsob na akejkoľvek trati zvládal na sto percent. Keď sa rozchýrilo, že v Paríži sa bude bojovať na rieke Marne, bol na koni. Veď to nie je nijaký rozdiel, Marna či Morava, Záhorie či Francúzsko. A nebol. Zoltán bol druhý na 200 i 400 m voľný spôsob a tretí na 1000 m. V netradičných disciplínach neštartoval. Boli tam napr. aj preteky na 200 m s prekážkami, pričom sa pretekári museli vyšplhať na žrď, preliezť rad člnov a ďalšie podplávať. Parížske OH v rámci svetovej výstavy trvali viac než päť mesiacov (14. 5. - 28. 10. 1900).
Dvakrát zlato z výstaviska
Aj St. Louis využíval OH na reklamu v rámci Svetovej výstavy. Trvali takmer štyri mesiace (1. 7. - 29. 10. 1904). Na programe bolo 390 rozličných súťaží. Vo štvorčlennej uhorskej plaveckej výprave bol aj Z. Halmaj. Súťažilo sa v stojatej vode umelého jazera priamo na výstavisku. Dosky, z ktorých sa štartovalo, upevnili len lanami, takže štartovný blok bol pohyblivý. O drámy nebolo núdze. Raz sa dokonca prevrhol a okúpali sa aj rozhodcovia. Náš reprezentant získal napriek tomu v šprintoch dve zlaté medaily. Na 50 m voľným spôsobom bol najväčším súperom S. Leary z USA. Z dvoch rozhodcov videl v cieli každý iného víťaza. Prvého chceli vyhlásiť Američana, no Maďari protestovali. V opakovanom súboji dvoch Halmaj jasne vyhral za 28 sek. a získal zlato. Zopakoval to aj na 100 m voľným spôsobom a zvíťazil za 1:02,8 min. Leary skončil tretí.
Medailová pieseň pokračovala
OH 1908 boli už samostatné, mimo akejkoľvek výstavy. Londýn postavil aj stotisícový štadión a jeho súčasťou bol plavecký štadión. Hry trvali od 27. 4. do 31. 10. V uhorskej, až 63-člennej výprave bolo šesť Slovákov. Z. Halmaj štartoval na 100 m voľným spôsobom a v štafete na 4 x 200 m, kde bol za J. Munkom, I. Zachárom a B. Torresom finišmanom. Získal dve strieborné medaily časmi 1:06,2 min. 10:59,0 min. V štafete sa rozhodovalo až na poslednom úseku. Halmaj viedol, no v závere ho Američan Taylor predstihol. Nášho borca táto prehra veľmi mrzela a znechutila tak, že onedlho zanechal aktívnu činnosť a venoval sa v Budapešti trénerstvu.
Prakticky až päťdesiat rokov po jeho smrti sa na SOV ujala myšlienka odhaliť mu ďakovný pamätník v jeho rodisku Vysokej pri Morave ako prvému a vôbec najúspešnejšiemu slovenskému olympionikovi.
Čerstvý pamätník najúspešnejšiemu slovenskému olympionikovi Z. Halmajovi v rodnej obci Vysoká pri Morave. S podobizňou, olympijskými kruhmi a nápismi v slovenčine, nemčine i maďarčine.
FOTO - AUTOR
Autor: IGOR MRÁZ
