Námestie Ľudovíta Štúra ešte pred zbúraním krajinskej sýpky v roku 1911. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Pekne po maďarsky
Jeho cieľom je podporovať uhorský priemysel, šíriť medzi remeselníkmi maďarské vlastenectvo, poučnými prednáškami a požičiavaním osožných kníh povznášať vzdelanosť, odmeňovať školskú a učňovskú mládež cudzej národnosti, ktorá dosahuje pekné výsledky v maďarskom jazyku. V tomto hoteli sídlil v rokoch 1880 - 1895 aj Toldyho kruh, o ktorom bude reč na inom mieste.
Uhorský kráľ
Na Mostovej ulici je aj hotel Uhorský kráľ. Táto budova patrila v roku 1781 rodine Kraftovcov, v rokoch 1849 - 1850 rodine Schwarzovcov, pred rokom 1880 Kochovcom, od roku 1880 bratom Berlinovcom, ktorí dali nadstavať druhé poschodie, takže budova dostala dnešnú podobu.
Na jej mieste stál kedysi jednoposchodový hostinec Labuť. Na prízemí hotela, kde sú dnes jedálne, boli predtým maštale starého hostinca. Bratia Berlinovci postavili na prvom poschodí, smerom do dvora, peknú dvoranu. S touto dvoranou a vhodnými jedálňami na prízemí je hotel ako stvorený na organizovanie väčších spoločenských podujatí - umeleckých programov, koncertov, tanečných zábav a svadobných hostín.
Ulička konskej železnice
Úzka ulička pri hoteli, uzavretá od ulice, respektíve od Korunovačného (Štúrovho) námestia železnou mrežovou bránou, slúži ako priechod cez dvor Palugyayovho hotela na Promenádu. Uličku spomína už Korabinský v roku 1781 ako zadný východ hostinca Zelený strom. O uličku sa svojho času súdilo mesto s majiteľmi Zeleného stromu. Spor vyhrali majitelia.
Vozne konskej železnice, ktorá chodila z Prešporka do Trnavy, spočiatku premávali po tejto uličke, lebo hlavná stanica železnice bola vo dvore Zeleného stromu.
(Nabudúce Námestie Ľudovíta Štúra.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
