Postlať si na kartóne alebo aj takto sa nocuje

Pouličný časopis Nota bene, ktorý v piatok oslavoval štvrté narodeniny, svojim čitateľom pripravil nečakaný darček. Na jednu noc si mohli spolu s predajcami vyskúšať spanie pod holým nebom.

Kto očakával nával nadšencov s karimatkami a spacákmi, bol na omyle. V piatok po zotmení sa pri sochách na Námestí SNP stretla stará známa partia. Nad bezdomovcami boli v presile sociálni pracovníci a zamestnanci občianskeho združenia Proti prúdu. Skutoční bezdomovci, z tých, čo si tu postlali na kartónoch, boli štyria.

"Svoju spálňu si nosím stále so sebou," ukázal Josef, ktorý predáva na Laurinskej, na veľkú športovú tašku. To, čo z nej začal postupne vyťahovať, sa však podobalo aj na kúpeľňu, šatník a obývačku zároveň. Deka z ovčieho rúna, množstvo nových šiat, spreje a voňavky, dokonca dva walkmany, to všetko sa dá nájsť v smetiakoch. Nehovoriac o úlovkoch, ako sú starožitné šperky.

"Kupujem si len spodnú bielizeň," rozhovoril sa Josef a začal si voňavkovať topánky. Obutý je 24 hodín denne a topánky si vyzúva len na spanie. Dáva si ich pod hlavu, aby mu ich neukradli, takisto doklady a peniaze. Všetko ostatné je na ulici nahraditeľné. "Som na ulici, lebo mi to takto vyhovuje," tvrdí. Za peniaze, zarobené predajom časopisu, si kúpi to, čo akurát na jeden deň potrebuje. Hlavne jedlo a cigarety.

Partia živo sa baviacich asi desiatich ľudí, sediacich na kartónoch, pútala aj pozornosť ľudí. "Slečna, nepridáte sa?" volal mladé dievča Braňo, ďalší z predajcov. Ponuka stráviť noc pod hviezdami "v hoteli Carton" dievčinu očividne neoslovila. Fľaše piva a sviečky, rozložené pri ruksakoch, väčšmi zaujímali policatov. Razia krátko pred polnocou sa však skončila skôr, ako sa začala - na verejný žúr na námestí mali vydavatelia časopisu povolenie.

Starí známi spred stanice či obchodného domu prichádzali, hodili reč a odchádzali. Zábava sa rozprúdila. Formou duelu sa bojovalo o miesto na kartóne. "Prečo by si tu práve ty mal zostať?" prihovárali sa nominovanému Ferovi ostatní. Svoje miesto obhájil, spánok ho premohol až po tretej ráno.

Do finále vydržali len najstatočnejší. Chlad už zaliezal pod nechty, tí, ktorí mali kam ísť, sa pobrali domov, ostaní opäť v ústrety noci na lavičkách. S posteľou v plecniaku.