Za krasokorčuľovanie rodič kruto zaplatí

ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL

V sobotu a nedeľu súťažili krasokorčuliari na tréningovej ploche Štadióna Ondreja Nepelu na juniorských majstrovstvách Slovenska. O aktuálnych problémoch v krasokorčuľovaní sme sa rozprávali s generálnou sekretárkou Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu a medzinárodnou rozhodkyňou FELICITAS BABUŠÍKOVOU (na snímke).

Momentálne na Slovensku nemáme krasokorčuliarov európskeho formátu. Sú medzi našimi juniormi talenty, ktoré by sa v budúcnosti mohli presadiť na medzinárodnej scéne?

„Myslím si, že áno. Talenty máme, čo však nemáme, sú možnosti. Naše štadióny sú nevykurované, studené. Deti majú tréningy väčšinou ráno pred školou, okolo šiestej, pol siedmej, a po vyučovaní, čo vyžaduje mnoho úsilia. Vyrastajú v akejsi naháňačke. Dotýka sa to, samozrejme, aj rodičov, oni musia tomuto športu venovať rovnaké množstvo času, najmä pri tých mladších. Preto nám talenty miznú.“

Ako je možné, že ruská škola sa stále presadzuje, hoci Rusko je na tom ekonomicky horšie ako Slovensko?

„Nepovedala by som, že Rusi sú na tom ekonomicky horšie ako my. Aspoň čo sa týka krasokorčuľovania. Ich štadióny sú omnoho lepšie ako naše, deti chodia do škôl priamo v budove štadiónov, majú svoje triedy, svoje baletné sály. Nemajú ani zďaleka také stresy z presúvania, nemusia do toho zapájať rodičov. Ako som informovaná, šport má u nich veľkú podporu. U nás rodič za krasokorčuľovanie kruto zaplatí. Netreba zabudnúť ani na to, že Rusko je podstatne väčšia krajina, takže aj ponuka je väčšia a najväčšie talenty sa sústreďujú v Moskve. U nás nie sú žiadne špecializované štadióny.“

V koľkých mestách na Slovensku sa dá trénovať krasokorčuľovanie?

„V súčasnosti máme sedemnásť oddielov, takže je z čoho vyberať. Samozrejme, nie každé mesto môže mať kvalitného trénera, tí sú rôzne školení. Preto by asi bolo dobré, keby talentovaní športovci mohli využívať kvalitných trénerov vo väčších mestách. S tým je spojený veľmi široký komplex problémov. Majú sa rodičia s dieťaťom presťahovať alebo ho dať na internát, kde je vystavené rôznym vlyvom? Čo mimoškolská činnosť, kto sa o dieťa bude starať a aký to bude mať vplyv na deti v predpubertálnom veku? Snažili sme sa spraviť tri centrá – Bratislava, Banská Bystrica a Košice, kde by to malo fungovať. Ale nie je to jednoduché.“

Ako sa pozeráte na kontroverzné výsledky rozhodcov v súťaži športových dvojíc na olympiáde?

„Z toho, čo sa stalo na olympiáde, som veľmi nešťastná, lebo to skutočne pošramotilo povesť a vnieslo pocit nekorektnosti. Domnievam sa, že francúzska rozhodkyňa, ktorá to spôsobila, sa k veci postavila veľmi nešťastne. Samozrejme, mám len sprostredkované informácie, ale údajne ju požiadali, aby rozhodovala v prospech ruskej dvojice v športových pároch. S tým, že sa im to vráti v tancoch, kde je veľká konkurencia medzi Francúzmi a Talianmi. A to je v rozpore s etikou športu, nedokážem si predstaviť, že by si niekto z nás také niečo dovolil. Ak ju k tomu tlačili, mala ísť za hlavným rozhodcom a oznámiť to.“

Ako postupujete pri rozhodovaní?

„Každý rozhodca je povinný viesť si svoj protokol. Spôsob je ľubovoľný, niekedy je to naozaj zaujímavé čítanie, pretože to vyzerá ako čínske písmo. Každý má vytvorený svoj systém značiek a skratiek, aby bol čo najkomplexnejší a zároveň najkratší, tak aby nám nič na ľade neušlo. Predovšetkým pri väčšom počte súťažiacich nemôžeme všetko udržať v pamäti, takže sa na to musíme pozrieť. Ale už počas jazdy musíme mať približne jasno, kam by sme pretekára zaradili, pretože potom na to nie je čas. Porovnávam tiež kvalitu jednotlivých skokov a aj na základe takéhoto porovnania môžem určiť poradie. Rozhodca by mal vedieť vyjadriť aj kvalitatívny rozdiel pomocou známok. Je to veľmi relatívne a vyžaduje si to skúsenosti. Dúfam, že sa nám to darí.

MIRO GRMAN