Na výstave odovzdala umelcova manželka, akademická sochárka Eugénia Lugsová veľvyslancovi Českej republiky na Slovensku Rudolfovi Slánskemu dar, obraz To sú oni. Veľkú figurálnu olejomaľbu s rozmermi 196 x 293 cm namaľoval Lugs v roku 1969. FOTO SME – PAVOL MAJER
V nových priestoroch Českého centra na Hviezdoslavovom námestí bola otvorená výstava prof. Teodora Lugsa: Keramika – obrazy – sochy. Na vernisáži výstavy, ktorá potrvá do 28. februára, odovzdala umelcova manželka, akademická sochárka Eugénia Lugsová veľvyslancovi Českej republiky na Slovensku Rudolfovi Slánskemu dar, obraz To sú oni. Veľkú figurálnu olejomaľbu s rozmermi 196 x 293 cm namaľoval Lugs v roku 1969. O jeho umení i osobnosti sme sa rozprávali s kurátorom výstavy BOHUMÍROM BACHRATÝM.
Jedno z diel, v ktorom autora zaujala ženská krása.
FOTO SME – PAVOL MAJER
Čím by ste čitateľov pritiahli na výstavu?
„Keramika, obrazy a sochy profesora Teodora Lugsa sú plné ľudskosti a živej, spontánnej kreativity. Výstava potvrdzuje hodnoty a pôvab pôvodného keramického diela, lákadlom sú však najmä nové, takmer neznáme obrazové kompozície a motívy trochu groteskných, hravých hlavičiek. Je pekné, že každá je komusi venovaná, manželke, dcéram. Sú to hlavy s upreným pohľadom von i dovnútra, hlavy mysliace, hlavy, ktoré majú veľký kus porozumenia a je v nich aj trošku utajeného úsmevu, ktorý pán profesor Lugs nosil pod svojimi legendárnymi fúzikmi.“
Žena s holubicou a kvetmi. FOTO SME – PAVOL MAJER
Profesor Lugs zomrel v máji 2000 ako takmer 81-ročný. Priblížite nám ho?
„Lugs sa narodil v Prahe, ale od roku 1948 pôsobil a žil v Bratislave. Až do roku 1979 bol vedúcim profesorom oddelenia výtvarného spracovania keramiky na Škole umeleckého priemyslu. Ja som jeho školský ateliér navštívil už v roku 1960 a naposledy som s ním strávil dlhší čas, keď sme niekoľko mesiacov pred jeho smrťou pripravovali rozhovor pre českú Umeleckú besedu. V rozpätí štyridsiatich rokov sa takmer nezmenil v náhľade na svet, na život, ani vo svojom optimizme a čistote myslenia a cítenia. Bol to humánny, múdry človek. Škoda, že sa v tejto novej dobe nedožil dlhšieho života, z jeho kresieb bolo cítiť, že mal ešte dosť síl a schopností, mnoho nápadov, ktoré mohol zrealizovať aj v definitívnej podobe sochárskych a keramických diel.“
Mala Lugsova pedagogická činnosť dôležitý vplyv na keramické umenie u nás?
„Profesor Lugs vychoval tri generačné vlny keramikov 50-tych, 60-tych a 70-tych rokov, ktorí vďaka jeho vynikajúcej príprave na bratislavskej ŠUP-ke pokračovali v štúdiách na pražskej Vysokej škole umeleckého priemyslu, vďaka čomu máme umelcov, ktorí dnes predstavujú jadro súčasnej modernej i postmodernej keramiky. Za všetkých spomeňme aspoň Ivicu Vydrovú, ktorá po Lugsovi prebrala aj pedagogické žezlo. Dlhoročná pedagogická činnosť sa však do profesora zapísala a bola čitateľná hlavne v porozumení, aké mal pre druhých, zvlášť pre mladých.“
Lugsove stopy sa ťahajú naprieč viacerými umeleckými štýlmi.
„A sú to stopy krásne a výrazné. Profesor Lugs dokázal vo svojom umení urobiť veľkú syntézu. Keramická tvorba napríklad siaha od realisticky štylizovaných figurálnych kompozícií s motívmi materstva a ženských aktov, ktorých východiskom bolo tvarové cítenie kubizmu oblých línií, až po úžitkovú keramiku. Z posledného obdobia jeho života je na výstave niekoľko váz, ktoré sú vlastne bielymi architektonickými motívmi. Lugs obsiahol polaritu od realistickej modernej plastiky až po dadaisticko-popartové hravé objekty a asambláže z kovových a drevených úplne prozaických pracovných nástrojov, ktoré sa v jeho rukách stali poetickými artefaktmi. A hoci ťažiskom jeho tvorby zostáva keramika, patrí do nej aj maliarske dielo, rozvíjajúce princípy kubizmu a fauvizmu, i monumentálne, priestorové a plošné realizácie v architektúre.“
Ako kurátor do Bratislavy pomerne často prinášate české umenie. Je to zámer?
„Nie je to ani tak zámer ako skôr vedomie našich kultúrnych súvislostí. Fenomén slovenskej, moravskej i českej kultúry sa výrazne prejavil v 19. storočí v rámci slovanského sebauvedomenia aj v rámci česko-slovenskej vzájomnosti, z umeleckého hľadiska v rámci avantgardy. Kultúrne tradície a väzby bez akýchkoľvek politických alebo nacionalistických obmedzení a nátlakov boli vždy prirodzené a boli pozitívnou hodnotou našich vzťahov. To sa snažím pripomínať výstavami českých výtvarníkov, ktoré robím v spolupráci s Českým centrom a najmä v spolupráci so Štúdiom L+S. Táto činnosť však smeruje aj na druhú stranu, 23. februára napríklad otvárame v Prahe výstavu českých a slovenských výtvarníkov maľujúcich na olšanský ručný papier.“
Autor: MILADA ČECHOVÁ milada.cechova@gpp.sk
