Ľudský vek sa neustále predlžuje, ľudia sa dnes v zdraví bežne dožívajú aj osemdesiatky. Po odchode do dôchodku mnohým teda zostáva ešte takmer štvrtina života. Ak si starší človek nenájde zmysluplnú aktivitu, má tendenciu upadať do skepsy, uzatvárať sa do seba a izolovať. To však nehrozí študentom univerzity tretieho veku, ktorá už dvanásty školský rok ponúka seniorom možnosť byť v aktívnom kontakte so svetom i s rovesníkmi.
Viac ako tisíc študentov
Univerzita tretieho veku pri Univerzite Komenského, ktorá vznikla na Slovensku ako prvá, bola založená až takmer dvadsať rokov po vzniku prvých takýchto univerzít v Európe.
„V roku 1990 sme začínali s dvoma skupinami poslucháčov s prednáškami zo 14 predmetov,“ hovorí vedúca referátu celoživotného vzdelávania a Univerzity tretieho veku pri UK Nadežda Hrapková. „Pôvodne sme učili len v piatok, keď mala univerzita nevyužité učebne, v jednej stabilnej miestnosti. Dnes máme 1112 študentov a zápasíme s priestorom, trikrát v týždni už učíme v cudzích miestnostiach, lebo naša je preplnená od rána do večera. Nestačíme uspokojovať záujemcov,“ dodáva. Už teraz majú prihlásených štyristo nových a prijať môžu len dvesto.
„Zapisujeme do poradovníka po celý rok, nerobíme výber. Na koho príde rad, tomu v auguste pošleme domov študijný program a pozveme ho na imatrikuláciu,“ hovorí vedúca referátu. Podmienkou zápisu je len vek, ženy musia mať najmenej 45 rokov, muži 50. Horná veková hranica nie je určená. Invalidní občania môžu študovať bez obmedzenia veku.
Poplatky nie sú vysoké
Štúdium nie je bezplatné, poplatky však nie sú vysoké. Dôchodcovia platia 400 korún ročne, zarábajúci preddôchodkoví polucháči 800 korún za študijný odbor. „Keďže štúdium nie je veľmi časovo náročné – jedna dvojhodinová prednáška raz za dva týždne – viacerí študujú naraz aj dva študijné odbory,“ hovorí Hrapková.
Prváci majú prednášky zvyčajne v piatok, ostatní počas celého pracovného týždňa.
Štúdium zvyčajne trvá tri roky, po skončení prvého, všeobecného ročníka si poslucháči vyberajú konkrétny študijný odbor.
„Vyučujeme aj jazyky a počítače, ale len našich poslucháčov,“ upresňuje. Prednášky prebiehajú celý deň. Ráno o 8.00 sa začína jazykmi, o 10.00 pokračujú prednáškami z výtvarného umenia, archeológie, astronómie, všeobecných dejín. Popoludní bývajú napríklad dejiny Slovenska alebo divadlo a hudba v premenách času.
Na Univerzite tretieho veku pri UK študovali alebo študujú aj viacerí známi ľudia, napríklad pani Šalagová, Eva Mária Chalupová, pani Strnisková, matka Richarda Müllera. „Našou najstaršou študentkou je pani Lizoňová, ktorá má 85 rokov. Na exkurzii v Paríži vydržala sedem dní chodiť, spať v autobuse a bola vždy prvá v pohotovosti.“
Vedomosti aj priatelia
Mnohí poslucháči absolvovali na Univerzite tretieho veku aj niekoľko odborov a nadviazali veľa priateľstiev. Aby nestratili kontakt, založili si klub absolventov, ktorý má už okolo dvesto členov. V sobotu sa stretli na jednom z obľúbených spoločenských posedení, tentoraz v osvetovom stredisku na Kramároch. Predsedníčka klubu Eva Šaligová, ktorá má doma už niekoľko diplomov, hovorí: „Absolvovala som farmáciu, právo, sociálnu prácu, jogu, teraz študujem žurnalistiku. Na univerzite tretieho veku som sa nielen dozvedela veľa nového a zaujímavého, ale našla som tu aj veľa priateľov.“
Vedúca referátu celoživotného vzdelávania si myslí, že by bolo dobré, keby vznikla mestská univerzita. „Som vo výbore Svetovej asociácie univerzít tretieho veku a v Európskej federácii starších študentov, takže mám prehľad o tom, ako to robia inde. Nie všade tento typ vzdelávania prebieha na univerzite. Napríklad v Anglicku žijú seniori v menších lokalitách v rodinných domoch a stretávajú sa doma. Vždy si niekto z nich pripraví prednášku z určitého odboru a prečíta ju susedom, kamarátom.“
Vo svete existujú aj univerzity voľného času a univerzity každého veku.
JANA MARTINKOVÁ
