|
Dávid Baffi: Rozmarín (2004, akryl na plátne, 147 x 251 cm). |
Spojením dvoch podzemných železníc dvoch provinčných metropol vznikol fenomén, aký civilizácia karpatskej kotliny nepozná od čias gotickej cesty a debaklu pri Rozhanovciach. Zároveň sa sekundárne spustil emancipačný mechanizmus aj v komunitách, ktoré boli doteraz neprávom zabudnuté, ale právom vymyslené. Konečne sa aj dobro šíri právom silnejšieho.
PhDr. Alfonz Halenár dnes odchádza skôr z práce. Je vedúcim Katedry aplikovaných humanitných vied na Fakulte zdravotníctva Prešovskej univerzity. Po rokoch odporu rusínskych a ukrajinských kolegov nakoniec presvedčil dekana, aby zaviedol vyučovanie krhútskeho jazyka a literatúry. Časy samizdatov a partizánskych vojen sa definitívne skončili. Krhútska kultúrna obec je konečne dostatočne silná, aby sa mohla prezentovať aj majoritnej komunite. Halenára čaká prvá náročná konfrontácia v živom vysielaní štátneho rozhlasu s krhútskym maliarom Fedorom Halenárom. Bude to stret dvoch rôznych názorov a koncepcií. Alfonz Halenár pozná Fedora Halenára veľmi dobre. Vie presne odhadnúť, čo od neho môže očakávať aj čím môže byť zaskočený.
Starenku S Raždím Na Chrbte pozná v Prešove každé malé dieťa. Vďaka podzemnej železnici spoznávajú Starenku S Raždím Na Chrbte aj košické deti. Ale o tom nabudúce. Starenka S Raždím Na Chrbte vie odpoveď na každú otázku, je zorientovaná v čase aj priestore, ovláda tri svetové a všetky okolité kodifikované jazyky aj divoké nárečia. "Ty jedna hnusná, špinavá, smradľavá cigánka," volajú na Starenku S Raždím Na Chrbte deti vracajúce sa zo školy. Deti o Starenke S Raždím Na Chrbte počuli už od svojich starých rodičov a starších kamarátov. Informácie o Starenke vhodne komponujú do vyučovania náboženstva aj kňazi prešovských farností. "Ty urbanozdegenerovaná hyperdementná synthizoofilná agromongoloidná negrica," kričí z bezpečnej vzdialenosti Paľko. Včera si túto vlastnoručne vymyslenú formuláciu napísal aj v textovom editore a pomocou bluetooth ju preniesol do mobilného telefónu. Priebežne potichu vetu čítal pod lavicou počas celého vyučovania a veľmi sa tešil, až ju vysloví nahlas v reálnom čase. Patrick si takéto náročné vety zapamätať nedokáže. Na telesnej výchove však vyniká hodom kriketovou loptičkou. Tú momentálne nahrádza panelový úlomok zo stavby neďalekého obchodného reťazca. Starenka S Raždím Na Chrbte si chrbtom pravej dlane prechádza po čele smerom k spánkovej kosti, druhou rukou sa snaží zachytiť stĺpika dopravnej značky "Zákaz zastavenia" a definitívne stráca vedomie. Patrick si podvedome kontroluje vo vrecku na bunde čipovú kartu mestskej integrovanej dopravy a mizne za ostatnými v podchode metra.
Jedinou skupinou, ktorá je od začiatku proti spojeniu košickej a prešovskej podzemnej železnice, sú košickí pantografisti. Všetky nepokoje organizuje a dopredu oznamuje Federácia strojvodcov Slovenska. Federácia strojvodcov Slovenska okrem toho organizuje každoročne zájazd do Bulharska, v jeseni výlet do Krakova a Osvienčimu a vo februári Ples rušňovodičov. Pozitívnou črtou Federácie strojvodcov Slovenska je aj to, že nie je členom Konfederácie odborových zväzov. Z ľudského hľadiska je odpor pantografistov pochopiteľný. Nasadením ľahkých automatických súprav talianskej firmy Ansaldo Giugiaro prišli o prácu. Rovnako by však mohli protestovať majitelia pozemkov, ktorí museli ustúpiť pred rozširovaním osemprúdovej diaľnice, či vlastníci pôdy, kde teraz stojí divízia výroby kamiónov General Motors. Takto by mohol nesúhlasiť každý so všetkým.
PhDr. Halenár je postavený pred jednoduchú, no nie ľahkú úlohu. Potrebuje sa čo najrýchlejšie dopraviť z Prešova do Košíc, kde na neho v rozhlasovom štúdiu čaká moderátorka Sara Hallenar a jeho súper Fedor Halenár. Pri rozhlasových prijímačoch čaká na PhDr. Halenára celé Slovensko. Medzi Halenárom a podchodom do metra leží Starenka S Raždím Na Chrbte. Miesto je snímané tromi priemyselnými kamerami, čo Halenárovi vôbec neuľahčuje situáciu. Halenár vie, že už je osobou verejnou a aj drobné zaváhanie hrá do kariet nielen Fedorovi Halenárovi, ale aj Rusínom a Ukrajincom na fakulte. A ďalej - Liga Krhútov sa chystá do volieb. Toto všetko sa nedá len tak obísť. Ani prekročiť.
PhDr. Halenár prekračuje stonajúcu Starenku S Raždím Na Chrbte a ostáva stáť nad ňou. Obedár, mobilný telefón, barlu, vlajku, futbalovú loptu a detský kočík s druhotnými surovinami rozvešia po raždí a postaví ženičku na nohy. "Neďakujte mi, ešte som neskončil," snaží sa Halenár čo najmilšie, aj keď starenka spokojne mlčí. Jej nezanedbateľné zanedbané hygienické návyky robia svoje. Halenár púšťa starenku na tvár a na tú svoju si nasadzuje plynovú masku. Ak by mala starenka zubnú protézu, určite by sa jej po náraze hlavy o chodník uvoľnila, čo by mohlo spôsobiť ďalšiu komplikáciu. Našťastie nič také sa nestalo. Aj druhý pokus o dvihnutie je úspešný a už aj sledovaný oveľa väčším počtom nadšených Prešovčanov. PhDr. Halenár si uvedomuje nielen rastúcu popularitu, ale aj mieru zodpovednosti. Opatrne, ale energicky uchopí Starenke S Raždím Na Chrbte pravú ruku a vytočí ju dozadu tak, aby sa jemne dotýkala raždia. Najprv slabo, potom prudšie vtláča kričiacu ženičku do križovatky. Vtedy si uvedomí, že zabudol na starenkinu ľavú voľnú ruku. Uvedomuje si to aj stará: "Ty hade volosaty," zráža Halenárovi z tváre plynovú masku. Komplikujúcu sa situáciu vítajú Prešovčania potleskom. Ten vlieva Halenárovi ďalšiu silu. Aj starenka odpovedá zvýšeným odporom. Halenár vie, že v tejto situácii nesmie prijať pomoc od publika.
Zhruba v strede križovatky sa zápas končí spoločným pádom, hrozí dopravný kolaps. Popruh Halenárovej tašky s notebookom je zachytený o raždie a zároveň obopína Halenára tak nešťastne, že ho tlačí zboku na telo Starenky S Raždím Na Chrbte. Bez plynovej masky to neprežije. Prichádza policajné auto. Halenárovi sa podarí vytiahnuť spoza starenkinho opaska útočný nôž, ktorým sa vyslobodzuje. Zatiaľ čo uteká k policajnému autu, Starenka S Raždím Na Chrbte vyberá z tašky notebook a pokúša sa ho zapnúť. Vďaka silnému procesoru a veľkej operačnej pamäti to ide veľmi rýchlo. Ani PhDr. Halenár nekoná pomaly. Pribieha k policajnému autu a nepozorovane z neho sťahuje benzín do bandasky. Rovnako rýchlo a nepozorovane sa vracia späť do križovatky. Starenke S Raždím Na Chrbte sa medzitým podarilo pripojiť notebook pomocou telefónu do siete. "Kto ti to dovolil, zmija," šepká trochu prísne Halenár, ale notebook odoberá zo starenkiných rúk veľmi opatrne. To je správne, pretože na miesto už dorazil prvý spravodajský štáb komerčnej televízie. PhDr. Halenár si vešia tašku s notebookom na plece, otvára bandasku s benzínom a polieva raždie. Konečne sa ujíma riadenia križovatky. Je najvyšší čas, pretože doprava sa v meste úplne zastavila. Až teraz si uvedomuje, že riadenie križovatky bez brigadírky je neprípustné.
Na stanicu metra A. Duchnoviča prichádza PhDr. Alfonz Halenár s oneskorením. Prepracovaný trojminútový systém intervalov jázd automatických súprav mu však nedáva dôvod na znepokojenie. Na košickú železničnú stanicu, kde prestúpi na trasu A, sa dostane za necelých pätnásť minút. Na Dominikánske námestie je to už potom len jedna stanica. Pri prechádzaní sa po nástupišti upúta Halenára mladá mamička v minisukni s kočíkom. Pripomína mu Marínu Kľúčikovú, poslucháčku štvrtého ročníka na ich fakulte. Túži sa jej prihovoriť a aj to robí: "Slečna, prosím vás, neviete, koľko je hodín?" Mamičkina odpoveď sa stráca v hluku prichádzajúcej súpravy. Halenár sa musí bleskovo rozhodnúť. Pristúpi zozadu k mladej mamičke v minisukni s kočíkom, lakte si pritlačí k brušnej dutine a pevne uchopí mamičku za plecia. Jemne ňou mykne doboka a prudko ju vtlačí do súpravy. Pred zatvorením automatických dverí sa v súprave ozýva hlásenie v slovenskom, ukrajinskom, poľskom, maďarskom a anglickom jazyku. Halenár verí, že onedlho budú môcť cestujúci počúvať toto hlásenie už aj v jeho rodnej milovanej krhútštine. Momentálne počúvajú hysterické výkriky mladej mamičky v minisukni. Kočík aj s jej dieťaťom ostal na nástupišti stanice A. Duchnoviča. Halenár sa pokúša dostať do vedľajšieho vozňa, no mladá mamička v minisukni ho dobieha. Predstavuje sa jej ako revízor mestskej dopravnej spoločnosti a vyzýva ju, aby predložila cestovný lístok. Uvedomuje si, že bez brigadírky je to neprípustné. Keď mu mamička popíše svoju situáciu, zľutuje sa nad ňou a navrhne jej, aby si sadli a vec vyriešili ako dvaja dospelí ľudia.
Halenár pozornejšie skúma črty mamičkinej tváre. Štíhle, ostré lícne kosti, modré oči, husté mihalnice a pestované obočie. Kedysi boli takéto výrazné typy útlych dám vídavané, ako zápasia s obrovskými terénnymi autami pri parkovaní v centrách miest. Dnes i táto sociálna vrstva bez rozpakov využíva pohodlné služby podzemnej železnice. Mladá mamička v minisukni už iba ticho vzlyká. Mlčky si hľadia s Halenárom do očí. Nie, určite to nie je Marína Kľúčiková.
Automatická súprava podzemnej železnice ľahkého typu sa rúti dynamicky sa meniacou krajinou a pretína hranicu šarišskej a abovskej župy. Hranicu dvoch rozdielnych svetov a jednej spoločnej myšlienky, hranicu mnohých myšlienok o jednom spoločnom svete. PhDr. Halenár si spomína na Starenku S Raždím Na Chrbte. Nerozlúčili sa. Ani jej nepovedal: "A dávajte si na seba pozor." Možno je dobre, že jej to nepovedal. Povedať: Dávaj si na seba pozor, je často len sebecké, alibistické gesto. Uistenie sa o vlastnej dobrote, ktorá hraničí s patologickým narcizmom. Aký má význam, keď matka vyprevádza syna do školy so slovami, A dávaj si cez cestu pozor? Má vari táto matka právo zbaviť sa takto zodpovednosti a celú ju preniesť na nepozorného vodiča? Často práve matky sú tie najnepozornejšie vodičky.
Prestup z trasy C na trasu A je na košickej železničnej stanici vyriešený veľmi logicky a zároveň elegantne, zohľadňujúc všetky estetické nároky súčasného Európana. Architekti dnešnej generácie už nie sú zaťažení konvenčnými konzervatívnymi pravidlami anglosaského nazerania na geometriu, symetriu a harmóniu. Sloboda je už chápaná ako výsledok disciplíny a pravidelného rytmu a nie ako anarchia post- feudálneho typu, taká populárna ešte pred niekoľkými rokmi. PhDr. Alfonz Halenár si pred nastúpením do druhej súpravy, ktorou sa dostane na Dominikánske námestie, porovnáva čas svojich náramkových hodiniek s časom veľkých hodín, umiestnených na nástupišti podzemnej železnice. Beseda v rozhlasovom štúdiu sa začne načas.
Cyklus Poviedka na piatok pripravuje © Literárna a kultúrna agentúra LCA. Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka
Ján Mičuch (narodený 22. novembra 1964 v Košiciach) sa venuje písaniu poviedok, básní, rozhlasových hier, pásiem a kabaretov, vydal básnickú zbierku Ticho, tichšie, horúco a audiokazetu s výberom rozhlasových fejtónov Denník cestovateľa v Supershope. Publikuje aj na internete www.micuch.sk. Je dvojnásobným finalistom literárnej súťaže POVIEDKA (v roku 2004 získal 3. miesto s poviedkou 4 očné obdobia). Zbytok svojho literárneho, ale aj civilného života chce venovať už len naprávaniu informačných krívd na krhútskom národe.
Maliar Dávid Baffi sa narodil 23. decembra 1980 v Rožňave. Od roku 2000 študuje na Vysokej škole výtvarných umení u prof. Ivana Csudaia. Svoje obrazy vystavuje v priestoroch BONJOUR v Business Centre Apollo na Mlynských Nivách 45 v Bratislave, výstava potrvá do konca októbra.
