|
FOTO |
V auguste oslávil 55 rokov. Jeden z najlepších a najpozoruhodnejších slovenských futbalistov. Mariána Masného (na malej snímke), ktorý sa narodil 13. 8. 1950 v Chynoranoch a detstvo prežil v Rybanoch, bol hráčom, ktorého porovnávali s chýrnym technikom G. Bestom. Mal rozvahu v hre a skvelú techniku. Popritom na pravom krídle nevyspytateľné kľučky na obe strany, dokázal preniknúť, zacentrovať alebo sám prekvapujúco zakončiť. Vždy býval pred súpermi v myslení i konaní. Aj preto dosiahol také veľké úspechy.
Neobyčajne lesklá vizitka
Marián Masný je po Z. Nehodovi druhým hráčom, ktorý najčastejšie obliekal čs. reprezentačný dres (75-krát) a okrem toho 8-krát juniorský. V roku 1976 patril do desiatky najlepších hráčov Európy. V reprezentácii je siedmy najlepší strelec s 18 gólmi, dokonca pred Adamcom. Je majstrom Európy z roku 1976. Vtedy mal životnú formu, a preto ho zaradili do jedenástky turnaja. Z MS 1980 si priniesol bronz, zahral si aj na MS v Španielsku 1982. So Slovanom bol dvakrát majstrom republiky (1974, 1975) i víťazom Čs. pohára (1974, 1982), keď hral s takými hráčmi ako Vencel, Pivarník, Ondruš, Jozef Čapkovič, Gogh, Jokl, Švehlík, Ján Čapkovič, bratia Zlochovci. Všetko reprezentanti.
V roku 1981 sa stal v priemernom mužstve belasých kráľom ligových strelcov so 16 zásahmi. Hral za Bánovce nad Bebravou, Duklu B. Bystrica a od roku 1971 jedenásť ročníkov za Slovan. Nie vyložený kanonier, ale rozumný technický strelec šiel ešte dať stý gól do susednej Petržalky (v Žiline brankárovi Žiakovi) a stal sa členom Klubu kanonierov ako tridsiaty v čs. poradí. S konečným kontom 103 gólov. Ligovú premiéru mal 11. augusta 1971, stý gól strelil 4. novembra 1984. Potom hral roky v nižších súťažiach v Rakúsku, ba chodí tam trénovať dodnes.
Nemohol zúročiť umenie
S takouto vizitkou mal Béla (prezývka po bratovi Vojtechovi, tiež deväťnásobnom čs. reprezentantovi) vlastne smolu. V tom, že ani titul majstra Európy a skvelá hra mu neotvorili dvere do zahraničia, kde by si bol rád zahral a finančne sa zabezpečil. Umenie z trávnika sa nedalo zúročiť, o osude hráča rozhodovali iní. Byť reprezentantom bolo nevýhodou, tí nesmeli do zahraničia v prvom rade. Preto nemohol odísť ani do radov gréckeho majstra Olympiakos Pireus a nepodaril sa ani jeho prestup do Bohemiansu spolu s Ondrušom. Iní, vediac o čs. zákazoch, sa ani nepokúšali ho získať. Aká-taká náplasť prišla až v roku 1983, keď dostal povolenie ako 33-ročný odísť do rakúskeho FC Neusiedl. Zranené koleno však zavelilo odchod späť, no Slovan mu už neotvoril brány. Pomohol teda Petržalke k návratu do l. ligy a prestrieľal sa medzi stovkárov. Smola, že veľké umenie nemohol využiť na väčšom javisku.
Bolo aj dosť šťastia
Mariána však nikto nepočul hromžiť. Naopak, je šťastný, že si mohol skompletizovať takú krásnu vizitku. Veď čs. futbal mal v jeho produktívnych rokoch výborné meno, Slovensko mu dodávalo výborných hráčov a on sa nestratil ani medzi najlepšími moravskými a českými reprezentantmi. Za Moravou ho dokonca zaradili do čs. jedenástky storočia a tam už bola priam svetová konkurencia. "Mal som vlastne šťastie. Príklad v bratovi, dobré podmienky v Bánovciach, dostal som sa do Dukly B. Bystrica, odkiaľ už nebolo veľmi ťažké prejsť po dobrých výkonoch do Slovana, kde už bola plejáda reprezentantov. Tam vedel tréner J. Vengloš a iní, ako ma pripraviť pre reprezentáciu. A teraz? Som zdravý, v minulosti zranené koleno drží a tak si ešte môžem po trávniku pobehať." IGOR MRÁZ
|
Marián Masný v drese Slovana. Snímka je z roku 1974. FOTO - ARCHÍV |
