"Ľudia sú zväčša len nachladnutí. Situácia je lepšia ako minulý rok, keď sme mali ojedinelé lokálne prípady. Ťažko povedať, kedy a či sa vyskytnú aj tento rok," hovorí lekárka Petra Zelinová.
K rozšíreniu chrípky a akútnych respiračných ochorení by podľa epidemiológov mohlo dôjsť už za pár týždňov. Neskorá jeseň je tradičným chrípkovým obdobím. "Najrizikovejšie sú dni so zmenami teplôt, a práve teraz sa začína výrazne ochladzovať. Ešte podceňujeme počasie a málo sa obliekame, čím si znižujeme imunitu. Chrípka sa najviac šíri v uzavretých priestoroch, kde je veľa ľudí," vysvetľuje Zelinová. Bratislavčania však epidemiologické obdobia znášajú relatívne dobre, najviac postihnutou skupinou bývajú školáci. Dospelí si často berú počas choroby dovolenku a nevyhľadávajú lekára.
Ako prevenciu odporúčajú lekári vitamíny a očkovanie. "Najvhodnejšie je dať sa zaočkovať počas októbra a novembra. Za dva týždne tak organizmus získa protilátky. Očkuje sa aj neskoršie. Vtedy môže človek ochorieť skôr, ako sa mu vytvoria protilátky. Protichrípkové injekcie by mali zvážiť ľudia s astmou, cukrovkou alebo dýchacími problémami," vysvetľuje Zelinová.
Po minulé roky zistili v hlavnom meste hlavne vírusy typu B a štyri podtypy chrípkového vírusu typu A. Môžu sa meniť, a preto na ne nezaberajú protilátky, ktoré si telo vyrobilo v minulosti. "Injekcia chráni aj pred vírusmi, ktoré sa objavili tento rok. V spolupráci s lekármi analyzujeme najaktuálnejšie typy," vysvetľuje Peter Truska, vedúci odboru epidemiológie na bratislavskom Regionálnom úrade verejného zdravotníctva.
Či v meste hrozí chrípková epidémia, informujú vždy koncom týždňa zdravotníci. Kritický stav môžu vyhlásiť vtedy, keď sa počet prípadov v určitej lokalite zdvojnásobí v dvoch po sebe nasledujúcich týždňoch. V takom prípade najskôr prerušia školskú dochádzku.
V meste už boli aj stavy, keď mal chrípku každý piaty človek. Vtedy napríklad v nemocniciach rušia návštevné hodiny a prekladajú menej akútne operácie na neskorší termín. (saš)
