a ako riaditeľ dúfa, do knižnice to priláka viac čitateľov, najmä deti a mládež. Knižnica ich chce prilákať čítaniami, tvorivými dielňami a koncertmi.
"Bude treba viac zamestnancov, tak hovoria skúsenosti zo zahraničia, a najmä kultivované a profesionálne vystupovanie zamestnancov," tvrdí Šebesta.
S tým súvisí aj nové technické vybavenie, rekonštrukcie niektorých vnútorných priestorov, hlavne úseku literatúry pre mládež, úseku odbornej literatúry a ďalších, ktoré sú v nevyhovujúcom, až kritickom stave.
Knižnica dokončuje rekonštrukciu fasád a už opravila zatekajúcu strechu. Rekonštruovať by sa mala aj omietka vo dvore knižnice na Klariskej ulici. V budúcnosti chce vedenie ešte riešiť problém s vlhnutím.
V rámci osláv 105. výročia svojho založenia knižnica pripravila viacero podujatí. O histórii knižnice sa možno dozvedieť na výstave vo vstupnej hale na Laurinskej ulici. V októbri a novembri to bude ešte krst knihy básní Sergeja Jesenina v preklade Ľubomíra Feldeka, prezentácia Revue aktuálnej kultúry - RAK, spojená s besedou so slovenskými spisovateľmi, výstava obrazov Sväťa Mikitu v galérii Artotéka či deň otvorených dverí na oddelení pre nevidiacich a slabozrakých so sprievodnými akciami. Na jeho otvorení sa v roku 1991 zúčastnila i princezná Diana.
Mestská knižnica v Bratislave sa môže pochváliť aj inými prvenstvami, napríklad počtom čitateľov a výpožičiek medzi verejnými knižnicami či prvým detským a hudobným oddelením. (dot)
V roku 1900 nemala mestskú knižnicu ani Budapešť ani Viedeň. Založenie knižnice v Prešporku, významný čin občanov mesta a ich poslancov, ocenil aj cisár František Jozef I., keď prijal na audiencii prvého riaditeľa knižnice Emila Kumlika a živo sa zaujímal o jej problémy.
