|
Hildebrandova sýpka pred zbúraním, pohľad z Hviezdoslavovho námestia. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY |
Historickou pamätihodnosťou Mostovej ulice je sýpka, ktorú na rozkaz Márie Terézie postavil v roku 1773 jej dvorný staviteľ F. Hildebrand nákladom 60 000 zlatých a zmestilo sa do nej 160 000 prešporských meríc pšenice. Na sýpke je nápis: Providentia Mariae Theresiae Aug. / Res Frumentaria Bono Publico / constituta. / Anno M. D. CC. LXXIII.
Najprv Nový tábor
Približne na jej mieste stála predmestská pevnosť zvaná Nový alebo Dolný tábor, postavená z drevených kolov a hliny, ktorá sa prvýkrát spomína v roku 1434 a naposledy v roku 1526. S týmto táborom akiste súvisí aj veľký nález kostí z roku 1904, keď sa na Mostovej robila kanalizácia.
Neskoršie, od roku 1582, tu stál starý mestský bitúnok, kým ho v roku 1760 nepremiestnili na Grösslingovú ulicu.
Mesto sýpku najprv kúpilo
Za nástupcov Márie Terézie slúžila sýpka ako sklad a dielne c. k. ženijného zboru. V roku 1901 po dlhom dojednávaní kúpilo mesto sýpku od vojska za sumu 122 108 korún. Plánovalo sa prestavať ju na palác kultúry (múzeum, verejná knižnica), už boli pripravené aj projekty a rozpočet.
Rozpočet na obnovu
Krajinský hlavný inšpektorát a krajinský výbor umeleckých pamiatok aj miestna komisia, ustanovená na tento účel, vybrali projekt staviteľa Melczera ako najvhodnejší na realizáciu. Podľa tohto projektu by prestavba bola stála 280 000 korún. Táto suma by sa bola hradila jednak z pozostalosti Norberta Andrássyho (100 000 korún), jednak z prisľúbenej mimoriadnej štátnej dotácie ústredného výboru múzeí a knižníc (takmer 100 000 korún), takže mesto by prispelo na realizáciu len 80 000 korunami. Preto aj pisateľ týchto riadkov pozdvihol hlas za tento plán, veď nová budova múzea by stála najmenej 600 000 až milión.
Mesto sa rozhodlo budovu zbúrať
Po viacerých búrlivých debatách sa však mestská rada napokon rozhodla budovu zbúrať. Bolo to poľutovaniahodné rozhodnutie, veď pre naše mesto sa mohla nielen zachovať historická pamiatka, pekný príklad monumentálnej architektúry 18. storočia, ale mohli sme získať účelnú budovu s rozlohou 3150 štvorcových metrov pre naše muzeálne a knižničné fondy, aj výstavné a prednáškové siene, ktoré by vyhovovali požiadavkám verejnosti ešte dobrých päťdesiat rokov.
Na tento čas sú v budove kancelárie mestskej elektrárne a vodárne a obchod s inštalačným materiálom.
(Nabudúce Mostová ulica,
pokračovanie.)
Ulice a námestia Bratislavy
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
