V pivniciach sú jedy, pozor na domáce zvieratá

Ako každoročne, v októbri prebieha celoplošná deratizácia. Podľa nariadenia magistrátu každý vlastník pozemkov a stavieb je do konca mesiaca povinný zabezpečiť deratizáciu objektov. Ak tak neurobí fyzická osoba, môže dostať pokutu do výšky 1000 korún, právnickým osobám hrozí pokuta až do výšky 200-tisíc korún. V Bratislave sa deratizuje dvakrát ročne, v októbri a v apríli. Na jeseň preto, že hlodavce sa na zimu sťahujú do domov a na jar pre rozmnožovanie. Celoplošná deratizácia vrátane kanalizácie je nevyhnutná, aby hlodavce nemigrovali do neošetrených priestorov a po čase sa nevrátili do deratizovaných objektov.

Deratizáciu môžu robiť len autorizované osoby a firmy. Používajú na to chemické prípravky s prihliadnutím na ich toxicitu a na prostredie, v ktorom sa použijú. O vykonanej deratizácii informujú hygienické stanice, ktoré okrem toho, že deratizáciu kontrolujú, monitorujú i výskyt hlodavcov.

Nástrahy proti hlodavcom sa dávajú do suterénov, pivníc a do kanalizačnej prípojky. Chemickú návnadu nemožno klásť na miesta, kde môže kontaminovať vodu alebo potraviny.

O výskyte hlodavcov v dome svedčí prítomnosť ich trusu. V mestských podmienkach sa najčastejšie vyskytujú potkany, menej krysy a myši, v okrajových častiach mesta a na vidieku spôsobujú škody i hlodavce žijúce v prírode, napríklad hraboše.

Existujú rôzne metódy ničenia hlodavcov od kladenia pascí cez zaplavovanie vodou a využívanie prirodzených predátorov hlodavcov - mačiek, psov alebo dokonca fretiek, až po najbežnejšie - chemické ničenie škodcov rodenticídmi.

V rodinnom dome stačí na obmedzenie výskytu hlodavcov mačka a mechanické pasce. Ani celoplošná deratizácia však neznamená, že sa škodce vyhubia. Vďaka nej sa však ich počty udržiavajú na prijateľnej úrovni.

K výraznejšiemu premnoženiu hlodavcov došlo v Bratislave koncom 90. rokov, keď bol istý čas problém s odvozom odpadu. Plné kontajnery im vytvorili skvelé životné podmienky. Takáto situácia môže nastať veľmi rýchlo, potkan sa totiž rozmnožuje počas celého roka. V jednom vrhu býva aj desať a viac mláďat, ktoré už po dvoch mesiacoch môžu rodiť ďalšie. Z jedného vrhu sa tak môže za rok narodiť až 800 potkanov. Ich populácia sa nedá zlikvidovať, len obmedziť.

Na vykonanú deratizáciu upozorňuje písomná výstraha na dverách do miestnosti, kde je uložená návnada - je na nej uvedený dátum a aj druh použitého prípravku.

Obvykle sa používajú granule, voľne nasypané v miske, čo predstavuje riziko pre deti a domáce zvieratá. Preto ich nie je vhodné do priestorov pivnice púšťať. Bezpečnejšie je použiť tzv. jedovú staničku, čo je vlastne uzavretá nádoba, do ktorej zviera vojde, a von sa z nej nedostane. Používajú sa i pasce s lepidlom, hlodavec sa na nástrahu prichytí a neuhynie niekde na nedostupnom mieste. Ak sa tak stane, deratizéri miesto vydezinfikujú. Ak sa hlodavce dostanú do bytu, priestory treba následne vydezinfikovať. (vju)

Krysa (Rattus rattus). To, čomu ľudia hovoria krysa, býva väčšinou potkan. Na rozdiel od potkana nežije krysa v takom špinavom prostredí, obľubuje najmä pôjdy a sýpky. Je výlučne bylinožravá, neživí sa odpadkami. Obýva stromy, pôdu, vyššie partie budov, najmä strechy. Meria okolo 20 cm a má šupinatý chvost o niečo dlhší než telo. Rozmnožuje sa takmer počas celého roka, samica ročne vrhne okolo 25 - 50 mláďat. Krysa je menšia a tmavšia ako potkan, má dlhší chvost, tvár aj uši. Šplhá, skáče, potápa sa a pláva.

Potkan (Rattus norvegicus) je o niečo väčší než krysa. Chvost má kratší ako telo. Rozmnožuje sa počas celého roku. Samica rodí až desať a viac mláďat, ktoré už v prvom roku života môžu mať mladé. Od krysy sa líši hnedým zafarbením, kratším chvostom a menšími ušami, najmä však spôsobom života - žije v stokách, kanáloch a na smetiskách, kde mu človek vytvoril optimálne podmienky k životu, je všežravý. Potkan prenáša množstvo chorôb, napr. trichinózu, toxoplazmózu, Weilovu žltačku a ďalšie.

Myš domáca (Mus musculus) je menšia než potkan a krysa, meria do 10 cm, je sivá so svetlejším bruchom. Má malú hlavu a tenký chvost. Vrhá po štyri až sedem mláďat. Dobre šplhá a skáče, pláva. Je všežravá, nepotrebuje piť vodu, dokáže ju získať metabolicky. Myš domáca vydáva charakteristický, nepríjemný zápach. Najradšej má priestory, kde se skladujú potraviny alebo obilie. Niektoré jedince sa celoročne zdržiavajú v budovách, iné na jar migrujú. Aj tie sa však na jeseň vracajú späť do domov, kôlní či stohov.

Deratizérske firmyAsanater SR, spol. s r. o.

Rovniankova 5

tel./fax: 02/63 81 49 93

mobil: 0905/253 733

e-mail: asanater@orangemail.sk

Asanista Plus, spol. s r. o.

Záhumenná 94

tel.: 02/63 82 47 59

mobil: 0905/174 091

e-mail: www.asanistaplus.sk

Chemix-D, s. r. o.

Pri vinohradoch 172

mobil: 0903/407 385

e-mail:ddd@chemix-d.sk

Rein

Líščie nivy 23

tel.: 02/50 70 02 33

e-mail: rein@slovanet.sk

Eko slovakia, s. r. o.

Floriánske nám. 1

tel.: 02/55 42 16 33

Dzurík - Tajer

Gercenova 5

mobil: 0903/431 336

Insecta - nonstop

Jašíkova 7

tel.: 02/43 19 16 95

02/43 19 16 95

mobil: 0907/936 740

Mundita, spol. s r.o.

Čajakova 43

tel. 02/44 64 44 81

e-mail: krizikovaeva@stonline.sk

Insectpol, spol. s r.o.

Blumentálska 19

tel. 02/55 56 56 33

mobil: 0903/412 740

Kovács Attila, RNDr.

Holíčska 28

tel. 02/63 83 29 02

mobil: 0905/620 098

e-mail kovacs@zutom.sk

CASTIS, s. r. o.

Bratislava, Čajakova 43

02/44 64 44 81

DDD ACTIV

Jurigovo nám. 9

02/65 42 96 16

(Výber firiem je náhodný)