Bratislava by mala mať zákonom určené dôstojné postavenie hlavného mesta. Povedal to včera na návšteve Starého Mesta prezident Ivan Gašparovič. "Rád prediskutujem túto potrebu so zástupcami bratislavskej samosprávy," povedal. "Verím, že aj politické strany pochopia túto nutnosť," dodal.
O novom zákone, ktorý by lepšie definoval postavenie hlavného mesta a jeho častí, sa hovorilo od začiatku roka. Na magistráte bola pracovná skupina poverená jeho prípravou. Išlo aj o osamostatnenie Bratislavy ako samosprávneho kraja. Túto iniciatívu ukončila však marcová koaličná rada, ktorá odmietla návrhy na zmenu územnosprávneho členenia štátu - podľa premiéra Mikuláša Dzurindu by na to nebolo do volieb dosť času. "Otvorenie otázky Bratislavy by vyvolalo diskusiu o členení celej krajiny, čo by sa mohlo stať nástrojom politického vydierania," povedal v tom čase primátor Andrej Ďurkovský.
Fungovanie mestskej samosprávy sa riadi zákonom z čias federácie, ktorý je prekonaný. Primátor ešte na jar povedal, že je zákon pripravený a mohol by ísť do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní v máji alebo júni tak, aby sa stihol prerokovať do jesene. Neskôr sa primátorov hovorca Milan Vajda vyjadril, že sa mesto so zákonom nemusí ponáhľať. "Nie sme časovo viazaní. Novela či nový zákon aj tak nebude môcť vstúpiť do platnosti skôr ako po komunálnych voľbách na budúci rok," povedal Vajda.
Mesto i mestské časti chceli vyčleniť Bratislavu ako samostatný kraj a pripojiť okresy Pezinok, Malacky a Senec k Trnavskému kraju. Starostovia okrem toho navrhovali vynechať v Bratislave regionálne voľby a v roku 2006 voliť v komunálnych voľbách dvojjediné vedenie mesta a samosprávneho kraja. Znamenalo by to okrem iného viac peňazí pre mesto, lebo cestná daň, ktorú vyberá kraj, by išla do mestskej pokladnice. Proti zrušeniu svojho úradu sa postavil župan Ľubo Roman, ktorý chce znova kandidovať, proti odčleneniu boli primátori troch okresných miest. (lin)
