Bratislava nedávno hostila dve dôležité medzinárodné krasokorčuliarske súťaže. Na Zimnom štadióne Vladimíra Dzurillu sa uskutočnili preteky Juniorskej veľkej ceny Medzinárodnej korčuliarskej únie a o niečo neskôr odštartovali pretekársku sezónu na medzinárodnom fóre aj seniori súťažiaci na Memoriáli Ondreja Nepelu. Na bratislavskom ľade mal premiéru i nový systém rozhodovania, ktorý pripravila ISU po olympijskom škandále v roku 2002. O tom, ako sa v Bratislave systém osvedčil, má najviac poznatkov členka technickej komisie ISU a spolutvorkyňa nového systému rozhodovania FELICITAS BABUŠÍKOVÁ.
Nový hodnotiaci systém mal v Bratislave premiéru, bola úspešná?
"Myslím, že bola. Uplatnenie nového systému prinieslo nové výzvy a požiadavky, kladené nielen na technické zabezpečenie, ale aj na samotných rozhodcov a špecialistov na krasokorčuľovanie. Potrebovali sme viac času na zapojenie techniky, ale aj viac ľudí, keďže panel rozhodcov sa rozrástol o technických špecialistov a kontrolórov."
V čom sú hlavné odlišnosti medzi pôvodným a novým systémom rozhodovania?
"Ide o úplne novú koncepciu hodnotenia výkonu na ľade. Do hry vstupuje počítač, ten pracuje s objektívnymi technickými údajmi, ktoré dopĺňa o hodnotenie rozhodcov, a vytváranie konečného poradia nie je priamo stanovené samotnými rozhodcami. Tým vznikol takzvaný technický panel, v ktorom sedí technický špecialista so spolupracovníkmi. Ten rozoznáva jednotlivé prvky a technickú úroveň ich prevedenia nezávisle od umeleckého dojmu, hudby a kostýmu. Pretekárom udeľuje body, ktoré by sme mohli porovnať s pôvodnou technickou známkou. Rozhodcovia potom už len siahajú k bodovému hodnoteniu spôsobu vykonania jednotlivých prvkov, nevedia, akú úroveň prevedenia stanovil špecialista. Rozhodcovia i technický panel majú k dispozícii priebežne strihaný videozáznam a údaje posielajú priamo do počítača, ktorý vytvára priebežné poradie."
V čom spočíva väčšia objektivita tohto spôsobu hodnotenia?
"Predovšetkým už nevyžaduje od rozhodcov, aby umiestnili pretekára na konkrétnu priečku ihneď po jeho výkone. Doteraz sa stávalo, že ak si rozhodca nenechal dostatočný priestor, povedzme, v prvej desiatke, nemal kam vsunúť výrazne dobrý program ďalšieho pretekára. Odbúrali sme túto matematiku, posilnili váhu umeleckého dojmu pri stanovení konečného poradia a presne stanovili kritériá."
Autor: TOMÁŠ KIKA
