|
Dirk Joers v sobotu večer na BHS bravúrne dirigival londýnsky Kráľovský filharmonický orchester. www.artists-international.de |
Big Band a Joan
"Najlepší európsky džezový orchester" urobil v piatok večer radosť návštevníkom Bratislavských hudobných slávností. Úvodné označenie si pre Gustav Brom Big Band "vymyslel" slávny americký džezmen Gil Evans a je staré už viac ako štvrťstoročie. Orchester sa za 65 rokov svojej existencie stal legendou, ale na rozdiel od niektorých iných hudobných zoskupení nemá toto označenie pre big band zatuchnutú príchuť.
Orchester má za sebou spoluprácu s takými osobnosťami ako Ray Coniff, Maynard Ferguson, Hans Koller, Mark Murphy, Ray Charles či Liza Minelliová. A poďme domov alebo vedľa k susedom a spojme orchester s menami Juraj Bartoš, Juraj Lehotský, Juraj Griglák, Matúš Jakabčic, Štepán Markovič, Jiří Kulišev a Pavel Pivarči.
Vystúpenie na BHS však mohlo návštevníkom koncertu pripomenúť orchestrom zriedkavejšie uvádzanie klasických kompozícií, hoci v džezovom prevedení - prelomovým vystúpením bola Jazzová omša Jaromíra Hniličku v Blumentálskom kostole a pred dvoma rokmi v Redute uvedené kompozície Stravinského a Bacha.
Tentoraz zneli v Redute pod taktovkou Vladimíra Valoviča skladby Duka Ellingtona, Gordona Jenkinsa, Bennyho Golsona alebo Billyho Strayhorna. Iným zážitkom už bola druhá časť programu, keď na javisko prišla Američanka Joan Faulknerová.
Joan mala len tri roky, keď sa stala členkou gospelového speváckeho zboru svojho otca. Lásku ku gospelu po rokoch rozšírila aj na blues a džez a ako hosťujúca speváčka si svojím hlasom podmanila divákov na koncertoch s Rayom Charlesom a Percym Sledgeom. S Orchestrom Gustava Broma predviedla publiku svoju hlbokú vieru, ale prostredníctvom gospelov, vedľa ktorých s ľahkosťou umiestnila nielen Stevieho Wondera, ale aj Maurice Ravela, predovšetkým spevácke umenie.
Kraľovskí muzikanti
Vypočuť si svieži, vzletný romantizmus diel Roberta Schumanna pod taktovkou Dirka Joersa a v interpretácii Kráľovského filharmonického orchestra Londýn je určite hudobnou delikatesou. Bratislavčania sa s takouto kombináciou nestretávajú často, preto si ju vychutnali o to intenzívnejšie a s dlhými ováciami. V sobotu večer si od anglických dám a pánov vytlieskali dva prídavky.
Dirk Joers sa narodil v Bonne a spočiatku bol známy hlavne ako vynikajúci klavirista. Jeho koncerty sa už vtedy vyznačovali očarujúcou čistotou interpretácie, žiarivou energiou a originalitou, ktorú Joers už dvadsať rokov doťahuje k dokonalosti ako dirigent. Ním naštudované diela majú vždy veľký ohlas, pretože sa vyvíjajú v mohutných oblúkoch, ktoré sa s neodolateľnou zvukovou a interpretačnou krásou ako dúha klenú od skladateľa k dirigentovi, od dirigenta k orchestru a k poslucháčom.
Joers je dirigentom Kráľovského filharmonického orchestra Londýn od roku 2000 a okrem toho, že turné orchestra po svete bývajú beznádejne vypredané, ani jeho CD nosiče nestarnú na pultoch. Napríklad nahrávka diel Johannesa Brahmsa získala cenu Critic's Choice za skvelú orchestrálnu hru a výrazovo silnú, premyslenú interpretáciu. Hlavne toto je doménou orchestra i jeho dirigenta. Jasná zvukovosť sa nesie na majstrovstve hudobníkov a bravúrnom Joersovom zmysle pre kompozíciu, interpretovanú "logicky"
a s ľahkou sviežosťou.
Bratislavské hudobné slávnosti mali v sobotu večer okrem Schumanna na programe aj W. S. Benneta a A. Borodina. Predvedenie Schumannovej "Rýnskej" symfónie ani trochu nesklamalo a čistou, zvukovo monumenátlnou interpretáciou sa takmer vyrovnalo digitálnemu záznamu, známemu z CD nosičov schumannovského symfonického cyklu, ktorý Joers so svojím orchestrom postupne realizuje.
"Bohatierska" symfónia Alexandra Borodina, významného lekára a profesora chémie, ktorý bol zároveň jedinečným skladateľom, sa rodila roky. Borodin ju neustále prerábal a je náročná na interpretáciu - skladateľ sa v nej novým spôsobom pohrával s plechovými nástrojmi, čo sa dá pri naštudovávaní ľahko prehnať. Takisto v tretej časti symfónie - v scherze sa rýchlo striedajú akordy pre lesné rohy a hoci Borodin pasáž odľahčil, aby to s ňou orchestre nemali také ťažké, stále zostáva náročnou. Nie však pre orchester, ktorému v roku 1966 anglická kráľovná prepožičala svoj titul.
Kráľovský filharmonický orchester Londýn je vekom už starček - o rok oslávi šesťdesiatku, ale v tomto prípade je "vek" značkou svetovej kvality. Patrí mu veľa prívlastkov "naj" - profesionalita a flexibilita najlepších hudobníkov krajiny, najvyššia kvalita interpretácie a, samozrejme, najnáročnejšie publikum.
