Komenského námestie s Gorkého ulicou. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Komenského námestie
Toto námestie v Meste Františka Jozefa sa nachádza za Mestským divadlom a spája Jesenského ulicu s Gorkého ulicou. Jeho starý názov bol Námestie reduty, lebo sa z neho vchádzalo do reduty, ktorú pristavali k starému divadlu.
Mestská rada na zasadnutí 28. júla 1879 zmenila starý názov na Csákyho námestie. Stalo sa tak na počesť grófa Juraja Csákyho, ktorý v roku 1776 dal na mieste dnešného divadla postaviť staré divadlo a redutu, o čom svedčil starý nápis na mramorovej tabuli. Podľa zmluvy, ktorú mesto uzavrelo s grófom Csákym, prešlo staré divadlo v roku 1786 do vlastníctva mesta.
V časoch Korabinského nazývali toto námestie spolu s Promenádou aj Divadelným námestím.
Budovy na námestí
Na námestí sú dnes tieto budovy: na západnej strane zadná časť Mestského divadla, na východnej na mieste starého Berendyho domu priečelie paláca Priemyselnej a obchodnej komory, postaveného podľa projektu budapeštianskeho architekta Jozefa Huberta za 370 000 korún, na južnej strane výstavné budovy rímskokatolíckych základných škôl (sv. Ladislava, Imricha a Alžbety) a impozantná telocvičňa, na severe zadná strana starobylej budovy daňového a colného úradu s mohutnými podperami a veľký nájomný dom rodiny Motesiczkých, ktorý siaha až na Laurinskú ulicu a nachádza sa v ňom šľachtický klub.
Tu je aj sídlo Prešporského panského jazdeckého spolku, založeného v roku 1895. Uprostred námestia je malý parčík a v letných mesiacoch obľúbená záhradná reštaurácia.
Obchodná komora
Prešporská priemyselná a obchodná komora, založená 25. augusta 1850, ktorá sídli vo svojom paláci na tomto námestí, je jednou z prvých takýchto ustanovizní v krajine. Jej cieľom je spoločne podporovať záujmy obchodu a priemyslu. Pri vzniku komory patrili do jej pôsobnosti tieto župy: Prešporská, Nitrianska, Trenčianska, Liptovská, Tekovská, Hontianska, Novohradská, Zvolenská, Oravská, Turčianska, Komárňanská s 22 mestami.
Komora významne prispievala k pokroku v priemysle a obchode. V roku 1875 zorganizovala pre miestnych priemyselných učňov osobitný kurz kreslenia a hradila všetky výdavky s tým spojené. Kurzy trvali do roku 1887. Vtedy zreorganizovali učňovskú školu a kreslenie zaradili medzi povinné predmety. Na túto školu vynaložila komora spolu 6500 zlatých.
Komora zakladala školy
V roku 1884 založila v Prešporku vyššiu obchodnú školu a na jej chod vynakladala spočiatku ročne 3000, neskôr 2000, v súčasnosti 1000 zlatých. V roku 1891 založila komora v Prešporku tkáčsku školu a školskú dielňu a na jej činnosť priplácala ročne k rozpočtu 1000 zlatých. Dnes táto škola i dielňa už zanikli. Komora vždy podporovala podľa svojich možností priemyselnú výučbu.
Pri príležitosti rozličných krajinských aj svetových výstav vynakladala značné sumy jednak na podporu vystavovateľov, jednak na prepravu exponátov, no najviac na osobnú účasť remeselníkov na výstavách. Okrem toho podporovala združenie pre priemyselnú výučbu a rozširovanie domáckeho priemyslu, ktoré vzniklo v roku 1875, ale už v roku 1883 ukončilo svoju činnosť.
Zveľaďovanie ustanovizní
Komora podporovala súkennícke družstvo v Nemeckom Pravne. Napokon sa aktívne zúčastnila na založení a zveľaďovaní viacerých ustanovizní, dôležitých z hľadiska dopravy, ako sú regulácia Dunaja, prešporský dobytčí trh, verejný sklad, výstavba stabilného dunajského mosta. Komora uverejňuje pravidelné výročné správy aj iné významnejšie a rozsiahlejšie odborné štúdie. (Nabudúce Mostová ulica.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Mesto Františka Jozefa. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Tento rok knihu vydal Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT v preklade Magdy Takáčovej.
