"Absolútne bez vlastnej zásluhy som dostal prostredníctvom Igumnova a jeho blízkych príbuzných Ľuboščinských obraz od Alexeja Jawlenského, ktorý namaľoval v Piešťanoch pre Ľuboščinských. Pani Ľuboščinská ho však nechcela, bála sa, aby si niekto nemyslel, že naozaj tak vyzerala. Bol to totiž jej portrét. Bol to oveľa väčší dar, ako si mysleli, ale domnievam sa, že obraz do istej miery oprávnene prešiel do mojich rúk,"spomína Ján Albrecht na to, ako získal obraz Alexeja Jawlenského (na snímke). foto - archív gmb
Tak trochu v tieni novootvorenej stálej expozície slovenského výtvarného umenia 20. storočia s názvom 100 rokov reality, ktorú Galéria mesta Bratislavy sprístupnila v Pálffyho paláci, zostala výstava diel z pozostalosti Jána Albrechta - estetika, muzikológa, hudobníka, organizátora kultúrneho života v Bratislave, hudobného pedagóga, prekladateľa a esejistu.
Bratislavský rodák
V dome Jána Albrechta na Kapitulskej ulici 1 sa dlhé roky stretávali európski intelektuáli, hosťom býval aj jeho bratranec Thomas Messer, dlhoročný riaditeľ Guggenheimovho múzea v New Yorku. Albrechtov život bol vlastne esenciou kultúrnej klímy Bratislavy, ale aj ostatných blízkych miest vtedajšej Európy, Viedne a Budapešti, či už v oblasti umenia alebo myšlienkových prúdov.
Vo svojej knihe Spomienky bratislavského hudobníka venuje Ján Albrecht veľa priestoru práve svojej láske k výtvarnému umeniu a zvlášť k maľbe, pretože pôvodne túžil stať sa maliarom. "Kontakty v tejto oblasti neboli práve chudobné, lebo jeden z mojich starších príbuzných bol maliar Vaszary, ktorý mal môjho otca rád a vždy mu dal skicu, keď ho otec v Budapešti navštívil," spomína.
Po Európe a USA
Albrecht nevynechal žiadnu výstavu v Bratislave, ani vo Viedni. "V roku 1937 som sa vybral do Nemecka, chcel som si pozrieť modernú maľbu v Paláci korunného princa, lenže toto oddelenie bolo vtedy už zavreté. Bez zábran, spaľovaný nedočkavosťou, som požiadal o povolenie riaditeľa a on mi ho dal. Neskoršie som sa dozvedel, že obrazy boli určené na výstavu Zvrhlé umenie."
V povojnových rokoch sa snažil "dohnať stratený čas" a hltal výstavy po celej Európe a v Spojených štátoch, kde ho sprevádzal Tomi Messer.
Cenné diela
Albrecht sa nadchýnal dielami Emila Noldeho a miloval Kokoschkovu tvorbu. "Kokoschka mi poslal kresbu s francúzskym venovaním. Po Kokoschkovej smrti som ešte dostal od Senty a Alfreda Manauovcov tri nádherné grafiky."
Mnoho obrazov a drobných plastík darovali Jánovi Albrechtovi priatelia umelci, čím výrazne obohatili jeho zbierku. "Spolu s rodinnými obrazmi a s obrazmi po mojom otcovi ich je úctyhodný počet."
Vďaka magistrátu mesta, ktorý vyčlenil na nákup pozostalosti Jána Albrechta značnú sumu, pribudlo do zbierok Mestského múzea 648 položiek zahŕňajúcich rodinné portréty z prvej polovice 19. storočia a dokumenty spojené s rodinou Albrechtovcov.
Galéria mesta Bratislavy do svojich zbierok získala 16 vzácnych umeleckých diel, ktoré sú prezentované na tejto výstave. Nachádza sa medzi nimi aj dielo známeho Rusa Alexeja von Jawlenského - Portrét pani Ľuboščinskej (1930).
Výstava bude sprístupnená do 25. októbra. (mi)
Ján Albrecht (1919 - 1996) bol bratislavský rodák, syn skladateľa Alexandra Albrechta. Študoval husle na konzervatóriu, neskôr violu na VŠMU, bol veľmi aktívnym pedagógom, učil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, na konzervatóriu a takisto na VŠMU. Založil a viedol súbor starej hudby Musica aeterna a popri hudobnej editorskej činnosti (Podoby a premeny barokovej hudby) publikoval aj eseje o výtvarnom umení (Eseje o umení a Duchovný svet krásy, posledná vyšla aj v nemeckom a anglickom preklade).
