|
Hodoval každý po svojom, niekto fúkal pod kotlík, niekto sa najedol z lásky. FOTO PRE SME - AUTORKA |
Dúbravské hody dochutili vône z gulášaHody na sídlisku trocha vždy závaňajú absurditou. V obkolesení vežiakov na vybetónovanej ploche pred kulturákom je dosť ťažké dosiahnuť pravú hodovú atmosféru. Tohtoročné dúbravské hody sa tento hendikep pokúsili prekryť príchuťou guláša. Na trávniku vznikli nefalšované ohniská a vo vojenských kotloch alebo aj malých kotlíkoch sa varilo. Varenie guláša na dúbravských hodoch síce malo byť súťažné, ale v zásade išlo skôr o dobrú zábavu a recesiu.
"Bosorkin guláš plus tri chlebíky za pätdesiat korún," lákal nápis pri jednom z kotlov šéfkuchára Ľuba Navrátila. ,,Výborný!" Pochvaľoval si starší pán a postavil sa po druhý raz do radu. ,,Zadarmo dávate?" nádejala sa tetka v zelenom svetri. A keď sa dozvedela, že nie, zahundrala: ,,Aj tak mám cukrovku." Neskôr sa jej však súťažiacich kuchárov podarilo presvedčiť a cukrovka už vôbec nebola dôležitá, keď si dávala tretiu misku. ,,Extra štipľavý?!" tešil sa jeden z ctiteľov dobrého guláša. Až do chvíle, keď mu prvá lyžička vohnala slzy do očí. ,,Dobrý!" nedal sa.
,,Kde je dedo, kde je dedo?" Pobehávalo asi sedemročné chlapča medzi ľuďmi. Nestratilo sa, to len chcelo deda pripraviť o niekoľko desiatok korún, ktoré vzápätí utratilo na kolotočoch.
Okolo poludnia bola už pred kultúrnym domom takmer celá Dúbravka. Mladé rodiny sa premávali tam a sem, hlavy rodín koštovali burčiak. Slečny v superkrátkych tričenkách len tak zabíjali čas.
Medzitým sa spred miestneho úradu pohol hodový sprievod, na čele ktorého sa na hasičskom aute viezol hroznový strapec.
Kým pri stánkoch s vínom, burčiakom a grilovanými špecialitkami bola zábava dosť neformálna a vďaka priazni počasia a páliacemu slnku časom aj dosť bujará, o oficiálnu časť sa staral moderátor a do neskorého večera množstvo hudobných a tanečných skupín.
(ani)
