FOTO
Chyža v nebesiach
Znovu roztáčame nebezpečnú ruletu a pokúšame šťastenu. Nepoznané priťahuje. Chceme sa dostať ešte ďalej na územie iných klanov. S pomocou vydlabanej loďky sa vydávame proti prúdu, kam to ide.
Novým pomocníkom je Ben, ktorý pádluje kanoe proti fernetovej vode. Väčšinou ale musíme šliapať kamenitým korytom a loďku s batohmi ťahať za sebou. Horúčava ako v trópoch, rieka vibruje cvrlikaním cikád a láka okúpať sa. Líhame si do prúdu, chladivá voda sa ako blahodarný balzam kĺže po telách. Márne sa snažíme fotiť papagájov loviacich ryby, všetci sú rýchlejší ako my. Rumah tingi, vysoké chyže na stromoch, sú niekedy priamo pri rieke. Zážitky sa množia, ale nás to ťahá ďalej k skutočnému neznámu. Putovanie riekou sa končí, noríme sa do blata a začína strastiplný pochod. Ak vydržíme, na konci bude iný svet. Pohlcuje nás dusivá džungľa, chôdza v nej je nekonečná. Aj na konci dvadsiateho storočia dochádza k objavom neznámych domorodcov, ktorí kontakt s cudzím svetom odmietajú. Územie stromových ľudí je najdivokejšie. Pokusov dostať sa do oblasti nebolo mnoho. Niektoré skončili skôr, ako vlastne začali, inde sa uskutočnili iba obmedzené kontakty. Ako dopadneme my? Nepriestupnejšia ako blato a sieť lián je húština kúziel, viny a pomsty. Vstupujeme do arény, kde každý chybný krok, slabosť i nedomyslená reakcia môže priniesť smrť.
Vpadli sme na správne miesta, uprostred čistinky je na pahýli stromu posadená chyža. Teraz sa bude lámať chlieb. Preliezame popadané stromy, klopkanie upozorňuje na príchod hlučnej návštevy. Oproti nám kráča ako prízrak nahé svalnaté telo s lukom, slučkami z ratany okolo pásu a "špuntom" na prirodzení. Nevyhnutné papeky výhražne trčia z nosných dierok. S Benom si vymieňajú krátke vety, napätie vrcholí. Tabačik vyčaruje úsmev, môžeme ďalej.
Zvedavosť nás ženie hore k zdolávaniu šikminy previazaných kmeňov. Až nad nimi je vertikálna tyč so zárezmi, druhé poschodie šplhania, ktoré sa s vetrom silno kýva. Po márnom pokuse Aleš zdola oznamuje, že to nedokáže: "Zostanem dole, počkám tu na vás!" Všetci vieme, že je to nezmysel, sme tu kvôli stromovým chyžiam a ľuďom v nich. S Jitkiným hecovaním sa i Aleš dostáva do nebies. Silný strom nesie stavbu ako pilier. Vo výške, na ktorú si domorodci trúfnu, je zrezaný. Naši domáci si trúfli pekne vysoko. Na kmeni je podpornými kolmi vybudovaný slušný dom tak 8 x 4 metre, kde môže žiť až pätnásť ľudí. Steny zo ságových listov a vetiev sú zviazané viničom, svahovitá strecha je zo sága a pandanu, podlaha zo štiepanej kôry.
Sme radi, že sme práve tu, od nahého ohňa hltáme stromový život.
Cítim, čo sa nedá pochopiť.
Spievajúci oheň
V poloprázdnej chyži je iba starena a malé deti, ostatní sú v džungli za potravou. Na ženách leží väčšina denných prác, muži čistia džungľu, lovia a vedú vojny. Je to zvláštny pocit, čakať v prázdnej chyži, ktorú agresívne zapĺňajú iba zvuky kvičiacich prasiatok. Domáci sú voči krochkaniu imúnni, naše slabšie nátury najdoternejšie prasa skoro trestajú pádom. Koniec najcennejšieho majetku by bol osudový, blbý dôvod smrti. Miestny mladík má na temene chumáč vlasov ako posledný Mohykán na vojnovej ceste. Muži sa vracajú z lovu, opakuje sa obrad obráteného pozdravu. Vítame ich u nich doma. Množia sa najrozmanitejšie ozdoby zasadené do nosných dierok. Kosti zvierat i krídiel kalony, papeky, ságové tŕne, mladší z krásavcov má v uchu kožušinku z kuskusa. Tiene sa predlžujú a ženy stále nikde. Tma prikrýva čistinu, najdlhšie jej vzdoruje areková palma, ktorá osamotene šplhá z vyrúbanej paseky. Sme viac nervózni než domáci, alebo ich to skutočne neberie? Kde sú ženy, nestalo sa im niečo? Konečne, nocou sa nesú vzdialené popevky! Tuláčky ohlasujú príchod, odvahu si dodávajú spevom. Náčelník s lúčom zo ságového listu vyráža ženám oproti. Bosé chodidlá zostupujú po drobných zárezoch do čiernej hlbiny. Oheň sa vzďaľuje do tmy, svetlonos sa vytráca. V diaľke sa mihotá maličké svetielko, milostné stretnutie a vítanie v džungli stratených? Každý z nás si prehráva iný priebeh toho, čo sa v temnej džungli asi odohráva. Oheň sa rozdelil, rozrástol o ženskú postavičku, plamene sa približujú. Temný spev má silu husitského chorálu. Nemusia nám dokazovať, že sú boží bojovníci, dnes uverím všetkému. Prežívam víťazný ženský návrat ako hymnu vyhraného majstrovstva. Neviem prečo, nemôžem za to, ale nejako mi vlhnú oči. Chvíľa má príliš silnú atmosféru, ktorá nejde opísať. Oheň stúpa nahor, ženy s ťažkým nákladom šplhajú domov! Topíme sa zvedavosťou, plamene nasvecujú nahé telá. Sú nami zaskočené, napriek tomu, že ich svetlonos určite varoval. Ako by som sa tváril ja na partičku Japoncov s foťákmi, keby som ich našiel vo svojej izbe? Vystrašené ženy zhadzujú výdatnú korisť džungle a ukrývajú sa do svojho oddelenia chyže. Pomocou fajky premáhajú strach a úspešne nachádzajú odvahu. Najstaršia žena ale ohradený priestor neopúšťa, len z neho vypľúva jedlo pre mužov a teda aj pre nás. To dnešné ružovkasté ságo sa obzvlášť "podarilo". Chyža má zóny pre mužskú i ženskú časť s vlastným ohniskom, sex tu nie je povolený. Muži schádzajú s ohňom a na čistinke zapaľujú pahýľ stromu, nie je nám jasné prečo. Nenájdené odpovede sú daňou neznáma. Plamene zaplavujú priestor ako Eliášov oheň, mystika vrcholí. Skoro sa bojíme, kto z plameňov vystúpi. Jitke vypadáva z úst, či nebudeme obradne obetovaní. Raz vyslovené už nejde vziať späť, aj keď to mal byť vtip. Tieň pochybností útočí. Poznáte to, najlepšie strach privoláte, pokiaľ sa na danej téme začnete baviť. Lietame v tom všetci. Tváre vôkol sa neusmievajú ako predchádzajúci hostitelia.
Svet nie je guľa!
Život Korowajov je krátky, nepoznajú ani mená predkov. Prirodzená smrť tu neexistuje, všetko ovládajú khakhua čary. Pokiaľ niekoho ovládne choroba, je to vždy vina čarodejníka, ktorý buď užiera črevá, alebo strieľa neviditeľné šípy.
Čarodejník sa spolčuje so zlými mocnosťami, preto musí byť čo najskôr zabitý, zničený. Kúzelník je v dobrom spriaznený s magickými silami. Pomsta uvádza do chodu nekonečnú reťaz bojov. Každé etnikum je nezávislou "národnosťou", rivalita s vedľajším kmeňom je súčasťou "medzinárodných vzťahov". Vo vojne sa nepodstupujú veľké územia, zložité vyjednávania nemajú priestor. Pretože kmene žijú osamotene, straty na životoch nie sú početné.
Svet nie je guľa, aspoň nie pre Korowajov. Ani mu svet nehovoria, pre nich je to bolibelip, čo znamená miesta. Skladá sa zo štyroch sústredných kruhov. Prvý je pre všetkých, tu žijú ľudia a zvieratá. Na hrane prvého kruhu leží Yaniruma. Na druhej strane kruhu leží koniec miest, kde žijú duše. Ide o presný odraz viditeľného sveta. Za ním sa rozprestiera Veľká voda s obrovskými rybami Ndewé, okolo vody je nebo a hviezdy. Svet Korowajov je jednoduchý a pritom taký komplikovaný! Všetko dôležité stvoril Veľký duch Ginol. Pretože so svojím dielom nebol spokojný, zas ho zničil. Ničil prvý, druhý i ďalšie. Korowajovia dnes žijú už v piatom bolibelip, ale ani ten nie je posledný. Starci hovoria, že prídu bieli duchovia a prinesú veľa vecí. Až sa dotknú Korowajovia duchov s kožou bledou ako mŕtva ryba, bude to koniec piateho kruhu. Rovnaký osud môžu priniesť i samotné veci bledých duchov. O existencii nového sveta vedia len hmlisto. Starci o ňom rozprávajú v legendách, že dotyk s ním obráti džungľu naruby ako kožu z rajky. Nemajú predstavu o guľatosti zemegule, a už vôbec nie o družiciach, ktoré lietajú okolo nej. Nevedia, že sa ich džungľa stala novým územím Indonézie. Netušia, čo to je Indonézia, ktorej občanmi sa nevedomky stali. Indonézia zase nevie nič o ich existencii.
Korowajovia nechcú byť objavení. Dokážu sa postarať o to, aby ich chyže v korunách stromov zostali neprístupné. Ukrývajú sa v hlbinách dažďového pralesa a votrelcov do sveta z kôry odradzujú záplavou šípov.
Svoj osud sa snažia čo najviac oddialiť.
Ukradnutý žltý pes
Nočná mora je preč, dole sa dostaneme jednoduchšie! Zatiaľ čo sme spali, domáci sa pustili do našej záchrany. Vedľa výstupového kmeňa nadviazali dve ďalšie tyče, nové zábradlia zjednoduší zostup. Skvelo sa o nás starajú! Krehké duše lovcov lebiek! Džungľa čaká s rybami, domáci idú za obživou, my na špehovačku. Opäť sledujeme zvláštne prehradenie potoka a vylievanie vody ságovými listami. Rybársky "trik" je účinný a jednoduchý. S nádielkou džungle sa vraciame hore do chyže, domov! Niekto mi ukradol z batohu walkman! Akoby vedel, ako veľa pre mňa znamená, teším sa i na pár chvíľ dobrej muziky. Teraz nebudú. Byť okradnutý u niekoho na návšteve je hlúpe. Krádež pre domorodcov nemá zmysel, nemôžu ju doceniť. Nikdy sa nedozvedia, čo vlastne získali. Oni majú walkman, ale mne zostali slúchadlá. Nezistia, že ich nová škatuľka vydáva zvuky, že spieva podobne ako oni včera pri ohni. Po našom odchode zostane zlodejíčkovi mocný talizman. Walkman Sony ako neznáma korisť! Druhému bojovníkovi sa objaví na hrudi môj obľúbený Žlutý pes. Sametová ich nepohladí, nikdy si nevypočujú: "Zloději tu kradou, s vystrčenou bradou / v kanálech jsou krysy, stejně jako kdysi!" a ďalšie vypaľovačky z kazety. Priesvitná hmota má niekoľko otvorov, ľahko ju zavesia na ratanové vlákno. Kazeta sa stane netradičnou ozdobou, akú nikto v kmeni nemá. Nahradí náhrdelník zo zubov a pazúrov. Nová vec na krku oslní miestne krásavice, dokonca odráža slnko! Pokiaľ sa v budúcnosti zatúla nejaký etnológ za výskumom až sem, nebude veriť vlastným očiam. Narazí na Yellow dog, zdobenie nového veku Korowajov. Pearl street surprise bude najväčším prekvapením odviatej doby kamennej. Mám svedomie čisté, techniku som nenadelil, vzala sa sama. Rád by som vymenil muziku za iný darček, ale téma krádeže je krehká ako vodná kvapka.
Reakcie domorodcov sú príliš prudké, hráme sa s ohňom. Nechceme vyvolať problém, vieme, čo miestni dokážu. Ku krvi je príliš blízko. Domáci si nadeľujú sami skôr, než príde na darčeky. Vzťahy a vzájomná dôvera sú narušené, musíme pokračovať inam. Odchody sú zvláštne.
Nemám rád odchody a lúčenie, zvlášť ak ide o odchod bez lúčenia.
Český cestovateľ Rudolf Švaříček je fotograf, horolezec, vodák, potápač a dobrodruh. Má za sebou mimoriadne výkony v prieskume extrémnych oblastí i množstvo úspešných výprav a medzinárodných expedícií, medzi inými: Polar '89 (so psím záprahom) Marco Polo (naprieč Áziou), Hodvábna cesta (rok a pol ázijskými štátmi), Živá Afrika (naprieč Afrikou v module Tatry) a v neposlednom rade je autorom knižky Živá Afrika.
Venuje sa hlavne oblastiam izolovaných etník a jeho doménou je Indonézia i ostrov Nová Guinea.
Publikuje v českých i v zahraničných časopisoch, spolupracuje s Českou televíziou. Ak je práve v Európe, žije a pracuje v Brne.
