|
Dominantou Hlbokej cesty je nepochybne budova, v ktorej teraz sídli základná škola. V minulosti to bola budova sirotinca. Monumentálne pôsobiaci objekt bol dostavaný v roku 1900 podľa projektu Zigmunda Melczera. Na fasáde je mozaika od Karla Lotsa, ako aj prvky severskej renesancie. Prostredie školy ešte spríjemňuje parčík. |
Hlboká cesta už koncom 15. storočia niesla pomenovanie Tieffen Weg. V roku 1493 sa tu spomína kameňolom, pričom kameň odtiaľ sa používal na výstavbu mestských hradieb alebo domov. Z pôvodného kameňolomu vznikla lurdská jaskyňa. Na pokraji cesty boli taktiež dva pramene pitnej vody, z ktorých zásobovali mestský vodovod.
V roku 1713 dal J. G. Lauermann po morovej epidémii postaviť kaplnku sv. Petra, ktorú naprojektoval Ignác Feigler. Postupne tu pribúdali aj napríklad budovy sirotinca, mariánsky kúpeľ, vinársky podnik Palugyay alebo podniky Lenárd a Laban, ktoré mali pivnice na výrobu šampanského.
Zaujímavosťou je aj to, že Hlboká cesta bývala súčasťou opevnenia vonkajšieho predmestia a tvorila súčasť mýtnej čiary. Mala tiež vlastnú mýtnicu, ktorá bola orientovaná na výpadovú cestu z mesta smerom na Lamač a Stupavu a opačne.
V súčasnosti tu je najzaujímavejšia budova základnej školy alebo už spomínaná lurdská jaskyňa.
SAŠA OBUCHOVÁ
FOTO SME -
MIROSLAVA
CIBULKOVÁ
|
Steny jaskyne zdobí množstvo kamenných tabúľ. Počítajú sa natisíce, vraj ich je až okolo štyri tisíc. Nachádzajú sa na nich rôzne modlitby, prosby či jednoduché vyznania. Na väčšine z nich ľudia ďakujú Panne Márie za vypočutie ich modlitieb. Najstaršia tabuľa pochádza z konca 19. storočia. Tabule sú napísané prevažne v nemčine, maďarčine av slovenčine. |
|
Stalo sa tradíciou, že ministerstvo zahraničných vecí raz ročne oficiálne otvorí svoje priestory aj pre "obyčajných smrteľníkov". Návštevníci dňa otvorených dverí mohli v minulých rokoch nakuknúť do kancelárskych priestorov či priamo do kancelárie ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana. Hosťom tu bol už aj Bolek Polívka alebo veľvyslanci pôsobiaci na Slovensku. |
|
V roku 1842 sa na Hlbokej ceste spomína mariánsky kúpeľ (Marienbad), ktorý opísali ako "zábavné zariadenie s tancom a hudbou". Vo vodách mariánskeho kúpeľa však neboli žiadne liečivé látky a tak bol zrušený. |
|
Rozľahlá budova bola postavená po roku 1900. Ide o neskoroeklektický trojposchodový objekt. Na fasáde sú dekoratívne prvky, ktoré sú prebrané z klasicizmu. |
|
Hoci sa Hlboká cesta nachádza iba pár minút od centra, s množstvom zelene je od ruchu veľkomesta na hony vzdialená. Mnohí po nej mieria do obľúbeného Horského parku alebo sa sem iba prídu poprechádzať. |
|
Na mieste bývalého kameňolomu dnes stojí lurdská jaskyňa. Jej zakladateľkou bola grófka Gabriela Szápáryová. K založeniu jaskyne na Hlbokej ceste ju vraj motivovala návšteva skutočných Lúrd, ktorá na ňu veľmi zapôsobila. Zakladajúcu listinu jaskyne podpísala v roku 1889, areál však bol otvorený až po dlhodobých úpravách a opravách. Lurdská jaskyňa slúžila na rôzne slávnosti alebo obrady. Aj dnes sa do tichého prostredia prídu veriaci pomodliť. |
|
Štít vinárne Bakchus, ktorá sa nachádza v 300-ročnej pivnici. Už v roku 1870 sa tu začal vyrábať šampus. Špecialitou podniku a zároveň bratislavskou raritou sú indické jedlá pripravované z kuracieho mäsa, kreviet a lahodných indických prísad. |
