Alojz Sokol z Hronca, atlét MAC Budapešť, štartoval na 1. OH 1896 v Aténach a získal v behu na 100 m bronzovú medailu. Zachoval sa aj čas - 12,6 s. Bol to prvý slovenský olympionik. FOTO - ARCHÍV
Pri vyhlasovaní športovcov roka máme už toľko olympijských víťazov, majstrov sveta a Európy v rôznych športoch, že ich nevieme vtesnať do desiatky a prakticky každý týždeň sa nájde nejaký výsledok, ktorým sa môžeme pýšiť. No nebolo to tak vždy. Do roku 1921 sme nemali na našom území slovenský klub, až sa zrodil roku 1921 1. čs. ŠK Bratislava. Neskôr zase bola príliš silná konkurencia a niekedy aj iné záujmy v ČSR, nuž sa presadzovalo ťažko.
Prvý bol Z. I. Halmaj
Známych bolo vtedy zopár mien slovenských olympionikov, hoci reprezentovali Maďarsko. Zoltán Imrich Halmaj, plavec z Vysokej pri Morave, bol na OH trikrát a získal dve zlaté, štyri strieborné a jednu bronzovú medailu. Alexander Prokop z Košíc bol strelec a vyhral na OH 1912 v Štokholme. Mór Koczan z Čilížskej Radvane bol atlét a bronzový oštepár z OH 1912. Ľudovít Kmeťko, gymnasta z Košíc bol v tom istom roku strieborným gymnastom v družstve. Alojz Sokol, atlét z Hronca bol tretí na 1. OH v Aténach na 100 m. To boli a sú naše legendy z účinkovania v maďarských kluboch. Neskôr zažiaril trnavský zápasník Jožko Herda, dlho žijúci v Bratislave, ktorý roku 1936 vybojoval na OH v Berlíne zlato.
Mali sme vždy kvalitu
Dnes už chodia okolo nás desiatky a stovky športovcov, ktorí preslávili ČSR, ČSSR i Slovensko do roku 1993. Najviac ich mala Bratislava. Po Herdovi sme sa pýšili basketbalistami M. Bobockým, G. Herrmannom, J. Hluchým i J. Křepelom, ktorí prispeli k titulu majstra Európy 1946 v Ženeve. Starší si spomenú na olympijského víťaza 1952 z Trenčína, boxera J. Zacharu. Chýrny bol hádzanár Prešova Anton Frolo, majster sveta 1967. Z Handlovej boli bratia Lukošíkovci, Dušan a Boris, účastníci OH 1960 v Ríme. Z Bernolákova je náš futbalista storočia Ján Popluhár, ale aj pred ním bolo niekoľko skvelých reprezentantov ČSR na čele s účastníkom MS 1934 Čambalom, ktorí väčšinou pochádzali z Bratislavy. Potom sa už objavovali dnes známejšie mená ako B. Golian, J. Starší, J. Golonka, V. Dzurilla, športovec storočia O. Nepela, E. Glesková, A. Chmelková, E. Šuranová, M. Mračnová, J. Plachý, M. Krajčírová, A. Grofová, viacerí pokoritelia osemtisícoviek atď. Malé Slovensko sa teda nemusí hanbiť za svoju vyspelosť na športovom poli.
Veľká sila z Bratislavy
Reťaz úspechov sa nám netrhá, stále máme koho chváliť a po roku 1993 sa Slovensko nestratilo ani vo veľkom a športovo stále silnejšom svete. V rokoch 1900 - 1998 získali športovci, narodení v bratislavskom regióne či súťažiaci vo farbách bratislavských klubov, 36 olympijských medailí, z toho šesť zlatých, 20 strieborných a 12 bronzových. Štrnásti štartovali na OH dokonca trikrát (Divín, Dzurilla, Glesková, Golonka, Halmaj, Hekel, Kucej, Lohyňa, Medzihradská, Némethová-Krajčírová, Nepela, Ráczová, Šoltýsová, Tkáč). Tridsiati boli na OH v tých rokoch dvakrát. Bratislava vyslala na OH a ZOH v minulom storočí spolu 196 športovcov! Po roku 1993 už štartovalo Slovensko na vrcholných podujatiach samostatne a rady olympijských víťazov, majstrov sveta i Európy sa niekoľkonásobne rozšírili. To však už majú aj súčasní priaznivci športu v živej pamäti.
Autor: IGOR MRÁZ
