
Pri pohľade na bratislavské akvabely im muži určite radi odpustia prípadné športové neúspechy. Veronika Feriancová (vľavo) a Katarína Havlíková sú však odhodlané zabojovať aj na medzinárodnej scéne. FOTO SME - AUTOR
Hoci ich športovým bojiskom je bazén, sú vždy dokonale upravené a usmiate. Pred výkonom aj po ňom. Ale ony samy vedia, že to je nacvičená póza pre rozhodcov a divákov. Často od únavy ani nedokážu vyliezť z bazéna. Doslova si necítia nohy a ich tep je porovnateľný s pulzom ktoréhokoľvek iného športovca. To sú synchronizované plavkyne.
Dvadsaťtriročná VERONIKA FERIANCOVÁ patrí k slovenskej špičke. Od roku 1995 sa pravidelne zúčastňuje na majstrovstvách sveta a Európy, na poslednom svetovom šampionáte v Japonsku skončila v sólo kategórii na dvadsiatom mieste.
Ste spokojná?
„Práve toto umiestnenie považujem za svoj najväčší úspech. Výkonnostne som sa priblížila k pretekárkam, ktoré bývali omnoho lepšie, a niekoľko som ich aj predbehla. Vlani som sa venovala len sólo kategórii. Tento rok však budeme spolu s Katkou Havlíkovou cvičiť v kategórii duo. Aj preto som zmenila klub. Zo Slávie STU som prestúpila do Iuventy. Svetová špička je však pre nás ešte stále trošku vzdialená. Na Slovensku chýbajú podmienky. Veď u nás sa synchronizovanému plávaniu venujú iba tri kluby. Iuventa, Slávia STU a Synchro Bratislava. Mimo hlavného mesta je to biedne.“
Ktoré krajiny patria k najlepším?
„O medaily sa vždy pobijú Rusky, Američanky, Kanaďanky a Japonky. V týchto krajinách je omnoho väčšia členská základňa a neporovnateľné podmienky. Mala som možnosť trénovať tri mesiace v Kanade, v kvalitnom klube. Dievčatá tam mali bazén k dispozícii celý deň. Boli v ňom aj šesť hodín denne. Samozrejmosťou bola posilňovňa, zrkadlá pod vodou, v ktorých sa dá sledovať správnosť vykonávania cvikov. Ďalšou výhodou boli aj kamery pri bazéne i pod vodou, vďaka ktorým sa hneď po tréningu robila analýza výkonu. Ak pretekárka na vlastné oči vidí svoje chyby, ľahšie ich odstraňuje. V zahraničí sú profesionálne synchronizované plavkyne. Hitom sú veľké centrá, v ktorých dievčatá trénujú všetky spoločne ako jeden tím.“
Váš šport nepatrí medzi divácky najpopulárnejšie. Čo sa robí vo svete pre jeho popularizáciu?
„Začínajú sa robiť veľké, takmer divadelné predstavenia, podobne ako v krasokorčuľovaní. Minulý rok sa podobná šou uskutočnila vo Švajčiarsku. Dievčatá predvádzali svoje umenie vo vode aj na suchu. Zaujímavosťou bolo, že sa na nej zúčastnil aj mužský zástupca synchronizovaného plávania. Je to Američan, je veľmi dobrý, smolu má však zatiaľ v tom, že nemôže súťažiť so ženami. Pravidlá mu to neumožňujú.“
Vraj sa chystá ich úprava. V akom zmysle?
„Doteraz sa súťažilo v troch kategóriách. Sólo, duo, družstvá (osem pretekárok) a od tohto roka je úplnou novinkou štvrtá kategória, v ktorej sú obsiahnuté všetky tri predchádzajúce. Počas piatich minút sa najprv predstaví sólistka, potom pár a ostatné dievčatá z družstva zatiaľ robia na okraji bazéna rôzne cviky, ktorými dopĺňajú svoje kolegyne v bazéne. Napokon všetky zacvičia v bazéne spoločnú zostavu. Onedlho uzrie svetlo sveta kategória zmiešaných párov, kde dostanú možnosť aj muži.“
Ovplyvňujú váš šport módne trendy?
„Iba čiastočne. Možno, čo sa týka farby plaviek. Tie však nesmú byť priesvitné a veľmi vykrojené. Zväčša bývajú vyzdobené trblietavými flitrami. Podobne ozdobené sú aj čepčeky, ktoré nosíme na hlave, samozrejme, vždy musíme byť pekne namaľované, aby sme sa páčili rozhodcom a divákom. Používame vodou nezmývateľné šminky. Tie zvyčajne vydržia. Pamätám si však, ako sa mojej kamarátke rozviazala mašľa na ramienku plaviek a obtočila sa jej okolo ucha. Do konca pridávala do zostavy jeden prvok navyše – triasla hlavou, aby jej spadla.“
Synchronizované plavkyne dokážu veľmi dlho vydržať pod vodou. Ako sa to dá natrénovať?
„Už od malička si musia dievčatá špecifickým plaveckým tréningom rozvíjať kapacitu pľúc. Po dokonalom zvládnutí všetkých plaveckých štýlov sa k slovu dostávajú kombinácie cvičení, ktoré pomáhajú pri dlhodobom tréningu naťahovať čas, ktorý dokáže pretekárka stráviť pod vodou.“
Koľko času venujete tréningu?
„Nie je to ľahké. Ráno mám tréning od šiestej do pol ôsmej, potom ma čaká práca a po nej druhá fáza tréningu od piatej do ôsmej. Mám šťastie, že plaváreň mám v budove, kde pracujem, a tak nestrácam čas cestovaním. Motiváciou sú tohtoročné majstrovstvá Európy v Berlíne, na ktorých sa predstavím v kategórii duo spoločne s Katkou Havlíkovou. Ak vydržíme a pôjde nám to, určite sa pokúsime aj o účasť na letnej olympiáde v Aténach v roku 2004.“
PROKOP SLOVÁČEK
Súťaž synchronizovaných plavkýň sa skladá z dvoch častí. V technickej zostave musí pretekárka predviesť päť predpísaných prvkov. Vo voľnej zostave môže použiť prvky podľa svojho uváženia. Zostava trvá v sólo kategórii tri minúty, v kategórii duo tri a pol minúty a v družstvách päť minút. Zostavu sprevádza hudba, ktorá okrem haly znie aj z reproduktora pod hladinou. Súťažiace hudbu počujú. Vzájomnú súhru hudby a cvikov, kvalitu ich predvedenia a ich náročnosť sledujú rozhodcovia, ktorí zvyčajne sedia nad úrovňou vody, aby mohli posúdiť, čo sa deje pod aj nad hladinou. Pretekárka dostáva známky za technickú hodnotu a za umelecký dojem.